reklama

3 zásadné klamstvá o potravinách

Aká je skutočná pravda o poľnohospodárstve , výrobe potravín , potravinovom práve a jeho aplikačnej praxi v podmienkach Slovenska

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Mnoho rokov sa venujem potravinovému právu a potravinovej bezpečnosti na Slovensku.Bol som súčasťou vyšetrovacích tímov pri najväčších potravinových škandáloch v EU od cestárskej soli v Poľskom pečive , cez kauzu konského mäsa a metanolovú aféru v CZ. Riadil som sekciu bezpečnosti potravín , prednášal som na odborných seminároch slovenských VŠ a to všetko bez nároku na akýkoľvek honorár alebo odmenu. Vždy som bol zástanca konfrontačnej , otvorenej ale odbornej diskusie , čo ale v našich pomeroch nie je úplne bežné.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


Tak mi dovoľte sa trochu poobhliadnuť späť
 
Základom „potravinovej bezpečnosti“ je súbor zákonov a noriem , ktoré definujú čo je to bezpečná potravina. Mali sme v platnosti potravinový kódex a rozsiahlu sústavu noriem , ktoré stanovovali receptúry a výrobné postupy pri výrobe bezpečných potravín. Ďalej tu je nastavený model kontroly a dozoru celého výrobného procesu , od dopestovania/chovu cez porážku/zber , spracovanie , zabalenie , označenie , skladovanie , transport a predaj konečnému spotrebiteľovi čo celé by mala zabezpečiť podľa zákona Regionálna a Štátna Veterinárna a Potravinová Správa ( ďalej len RVPS a ŠVPS ). RVPS/ŠVPS koná na základe ústavy SR , vždy v rozsahu nejakej kompetenčnej normy , čiže zákona.
Potravinový kódex sa zrušil a nahradil sa vyhláškami , ktoré musia byť v súlade s potravinovým právom EÚ a hlavná kompetenčná norma je zákon o potravinách.
 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
  • Klamstvo č.1 – Štát zabezpečuje potravinovú bezpečnosť

 
Štát ( v tomto prípade ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka ) sa tvári ako ochranca spotrebiteľa a ten čo je zástanca potravinovej bezpečnosti. Tak trošku detailne. Zrušenie potravinového kódexu a jeho nahradenie vyhláškami zabezpečuje toto ministerstvo. Zákon o potravinách ( toľko krát novelizovaný že už nie je jasné o čom pojednáva ) je tiež z dielne tohto ministerstva. Zákon o neprimeraných podmienkach , ktorý sa týka výlučne potravín je na počudovanie tiež z dielne menovaného ministerstva. Čiže máme súbor noriem , ktorého jediným vlastníkom je MPaRV a teraz popíšem na jednom príklade ako to funguje. Článok ktorý ma zaujal o fruktóze v značkovom nealkoholickom nápoji namiesto cukru. Platí všeobecný názor ktorý sa účelovo vytvára cez tlačové besedy ministra/ministerky že za toto môžu vlastne všetci podľa rezortu nepoctiví obchodníci a výrobcovia.
 
Jedná sa o (svetový) značkový nápoj , nie o nápoj vyrábaný pod obchodným názvom predajcu , čiže nie je možné alebo je to minimálne pravdepodobné , aby zmluvne alebo akýmkoľvek tlakom predajca ( ktorý ani jeden inak nie je jediný a majoritný na trhu ) vytvoril taký tlak na nadnárodný koncern výrobcu tohto nápoja aby ten vo výrobku ktorý predáva pod svojím menom zmenil receptúru len preto lebo to vraj obchodník chce. Ešte stále však nikomu nie je jasné , ako by z tohto okrem výrobcu mohol profitovať predajca a prečo by to vlastne ten obchodník robil.
 
Zákon o potravinách hovorí , že zodpovedný za potravinu je ten čo ju o.i. uvádza na trh , čiže predajca – bez ohľadu na to či ju mohol alebo nemohol ovplyvniť alebo zmeniť jej zloženie , čiže pokuty budú vždy ukladané predajcom ( a to je dôvod prečo sa stále na tlačových besedách rozoberajú obchodné reťazce ) aj v absurdnom prípade napríklad zistenia vysokého obsahu soli v klobáse ktorá bola riadne zabalená , pri kontrole nebola po uplynutí doby spotreby ( DS ) a bola skladovaná v podmienkach ktoré určil výrobca.
 
Zákon o neprimeraných obchodných podmienkach „zakazuje“ obchodníkovi preniesť pokutu na dodávateľa , bez právneho dôvodu ( tento dodatok vysvetlím neskoršie )
 
Zákon o neprimeraných obchodných podmienkach „zakazuje“ uprednostniť vlastné kontroly a zistenia nad kontroly RVPS/ŠVPS
 
Čiže krátke resumé. Výrobca vyrobí tovar , tovar zabalí , označí vlastným obchodným menom a distribuuje do obchodných sietí. Ak sa v šunke namiesto morčacieho mäsa nájde kuracie ( akreditovaným DNA testom napríklad ) porovnanie je a bude zásadne na platnú legislatívu , čiže vyhlášku. Kontrolu urobí orgán potravinového dozoru a nájde nedostatky , neuloží pokutu tomu , čo tovar vyrobil , ale tomu čo tovar predával konečnému spotrebiteľovi. Povedzme že obchodník dostane pokutu 100 000 Eur a právo byť spomenutý v hitparáde najväčších vinníkov za mesiac XY
 
Zaplatiť ju musí obchodník ( prečo ? ) a podľa zákona ju preniesť nemôže na toho kto tovar dodal a vyrobil. Toto všetko sa ešte verejnosti nezdá ako problém ale začínajú sa medializovať čiastkové informácie a polopravdy a padajú vyhlásenia o udeľovaní pokút v miliónoch EUR a tlakom na nepoctivých výrobcov - tu je ale správne miesto malé zamyslenie - Prečo sa po kontrole výrobok plošne nezakázal predávať a nebolo prikázané jeho stiahnutie z trhu ? Odpoveď je jednoduchá , lebo na to nie je žiaden zákonný dôvod a štát by čelil obrovským žalobám za škody spôsobené nesprávnym výkonom verejnej moci. Ale čo ak pokutu nedostane obrovský reťazec ale malý obchodík na dedine ktorý mimochodom predáva tú istú šunku ako hypermarket v hlavnom meste ?
 
Ak by štát zabezpečoval „potravinovú bezpečnosť“ pokuty by sa ukladali majoritne tomu , kto potravinu vyrobil ( samozrejme ak nedošlo k jej zmene , nedodržaní podmienok skladovania a uplynutí doby spotreby alebo minimálnej trvanlivosti ) a účinnou kontrolou a riadnym dozorom by sa zamedzilo tomu aby sa do obchodnej siete dostali iné ako bezpečné potraviny. Vyhlášky by boli tvorené na základe najnovších poznatkov vedeckej práce a zohľadňovali by želanú stratégiu aké potraviny chce štát povoliť pre svoje obyvateľstvo , výkon štátnej kontroly by bol majoritne vykonávaný na základe analýzy rizika a hlavne tam , kde je v celom výrobno - predajnom reťazci najvyššie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
  • Klamstvo č.2 – Slovenské potraviny sú bezpečnejšie

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka svojho času zverejnilo definíciu slovenskej potraviny. Kritériá, ktoré budú musieť výrobcovia dodržať, aby mohli potraviny označiť za slovenské, upravuje vyhláška o propagácii a marketingu poľnohospodárskych produktov a potravín. Označenie slovenská potravina dostanú len tie výrobky, ktoré budú obsahovať 75 % domácich surovín a prísad z ich celkovej spotreby. Pridaná voda sa do tohto množstva nezapočítava. Navyše, všetky fázy výrobného procesu sa musia uskutočňovať na území SR.
 
Vyhláška však pozná aj výnimky. "Ak ide o potraviny, ktoré nemožno vyrábať bez surovín z dovozu, pretože tieto nemožno v Slovenskej republike dopestovať, získať alebo vyprodukovať v požadovanej kvalite a množstve, podiel domácich surovín a prísad v nich nemusí byť dodržaný," 
 
Príklad :

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na slovensku neexistuje žiadny dostatočne reálny chov ošípaných ani hovädzieho dobytka a všetky veľkokapacitné bitúnky sú zatvorené pre ich nerentabilitu
 
Nitran saláma – najznámejší „slovenský“ výrobok je vyrábaný z nemeckého , holandského , španielskeho a poľského bravčového mäsa , ktoré sa ku nám dováža. To isté platí o dochucovadlách , prísadách , obaloch. Okrem pitnej vody a práce slovenských mäsiarov v tejto saláme nie je nič slovenské.
 
Ak nie je možné u nás banány dopestovať , ale všetky fázy výrobného procesu sa budú uskutočňovať na našom území ( triediť , baliť , označovať ) budú banány slovenská potravina ?
 
Okrem pekárskych výrobkov a komodity mlieka a mliečnych výrobkov tu neexistuje žiaden slovenský výrobca , ktorý by vedel vyrábať výrobky zo slovenských surovín v dostatočnom množstve a kvalite tak aby zabezpečil celoplošné potreby obyvateľstva a aj tu ostáva otvorená otázka dovozu obilia a múky.
 
Neostáva nič iné ako potraviny , pre úplnú neschopnosť v posledných 10 rokoch agro rezortu obnoviť živočíšnu a rastlinnú výrobu na ktorú máme excelentné predpoklady a všetky možnosti , dovážať. Slovensko je stvorené pre potravinovú sebestačnosť , máme tu rozsiahle polia , lúky , pasienky , máme tu vysokú školu venujúcu sa agro problematike , ale načo to všetko máme keď to nechceme a nevieme využiť ?
 
Ak by štát chcel potravinovú sebestačnosť a bezpečnosť , vytvorí podmienky na oživenie živočíšnej a rastlinnej výroby na Slovensku. Stačí rok investovať čas do správnej legislatívy , ten istý rok na silnú podporu vzniku farmárov , využitie poznatkov vedeckej práce SPU a podľa toho nastaviť plán pre rastlinnú a živočíšnu výrobu. Prestal by demagogicky ničiť obchodnú sieť a začal by rozhovory o zabezpečení odbytu pre to , čo sa v nasledovných obdobiach vyprodukuje na Slovensku. Potom by sme mohli hodnotiť čo na Slovensku vieme vypestovať a dochovať a ako sa ku tomu postaví obchodná sieť a som presvedčený , že každý z obchodníkov by reálnemu a dobrému plánu dal plnú podporu. Celý výrobný proces by bol pod kontrolou príslušných orgánov a následne by tvrdenie že Slovenská potravina je bezpečnejšia by bola pravda.
 

  • Klamstvo č.3 – Potencionálne ohrozenie zdravia spotrebiteľa

 
Médiami rezonujú fotografie ovocia a zeleniny napadnuté pliesňami a s obľubou sa používajú na medializáciu a ospravedlnenie úplnej neschopnosti zodpovedných robiť niečo s agro rezortom. Koho zaujíma že komodita ovocie zelenina má povolené odchýlky , čo koho zaujíma , že táto komodita nikdy nebude septicky čistá , čo koho má zaujímať že tovar prirodzene dozrieva a to ani nehovorím o tom , že zákazník nesmie mať obmedzený pohyb ani právo výberu na predajni.
 
Najdôležitejšie vyzerá plán na návrat do 16 storočia , obnovenie svätej inkvizície a upaľovanie čarodejníc na hranici dnes mediálnej. Trochu tu ale uniká spôsob akým máme nastavený model predaja.
 
Každý dovoz rastlinnej a živočíšnej komodity je vopred hlásený potravinovému dozoru , o tomto sa ale v mediach nehovorí. O kontrolách vo veľkoskladoch sa tiež píše len veľmi málo , nikoho to nezaujíma.
 
Zásadný rozdiel nastáva v spôsobe predaja. U nás je voľný spôsob výberu. Zákazník si zoberie sáčok , tašku alebo čokoľvek iné a z vystaveného množstva si SÁM vyberie tovar ktorý chce. Tovar je určený na daľšiu úpravu čistením , lúpaním , krájaním a podobne. Ani jeden zákazník si predpokladám nenavyberá do svojho košíka tašku plnú mandariniek s otlakmi alebo prirodzenou vadou. Úplne iná situácia by bola , keby si zákazník tovar nemohol volne vybrať , ale by mu to predajca podal cez pult ( ako za čias minulých ). Tu by ale nastal zásadný obrat v právnej zodpovednosti
 
Všetci sa pred médiami predháňajú v ochrane spotrebiteľa a používajú výrazy potencionálna hrozba , nie je možné vylúčiť riziko. Reálna hrozba je výlučne u potravín kde prebiehajú vážne mikrobiologické zmeny , tieto potraviny ľahko spoznáte tak , že majú striktne dané podmienky skladovania a predaja (napr. znížené teploty pre skladovanie a pod ) a používajú termín DS ( doba spotreby ) , po dobe spotreby potravina NIE JE BEZPEČNÁ.
 
Ovocie a zelenina DS nemá a tiež ma len doporučené podmienky skladovania pre zachovanie čo najdlhšej čerstvosti , pozor opakujem čerstvosti.
 
Nasleduje najväčšia škála potravín kde sa uvádza DMT ( doba minimálnej trvanlivosti ). Pri potravinách s DMT nikdy nebolo preukázané , že potravina po tomto dátume je automaticky nebezpečná. Neexistuje žiadna vedecká štúdia , ktorá by toto potvrdzovala alebo aj vyvracala. Potencionálna hrozba ktorú nie je možné ani potvrdiť ale ani vyvrátiť je základom pre správnu úvahu kontrolného orgánu.

Ukladajú sa pokuty na základe potencionálneho ale nijak nepreukázaného rizika voči ktorému je problém sa preukázateľne brániť , presne z toho istého dôvodu z akého je pokuta ukladanáNebolo by skutočne zaujímavejšie namiesto ukladania pokút využiť vybrané druhy potravín pred uplynutím DMT alebo tesne po uplynutí DMT použiť na dobročinné účely ? Mám za to , že môžem s kľudom prehlásiť , že všetky potraviny ktoré majú DMT a neobsahujú zložku vody , mlieka , mäsa alebo krvi sa bez akéhokoľvek možného rizika MOŽU konzumovať bez ohľadu na to či takúto potravinu skonzumujete doma , alebo darujete na konzumáciu osobám v hmotnej núdzi.
 

Martin Ondráš

Martin Ondráš

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  164
  •  | 
  • Páči sa:  320x

Viac ako 20 rokov sa aktívne venujem potravinovej bezpečnosti, kvalite potravín a potravinovému právu. Nie len na úrovni SR, ale aj v rámci krajín V4. Som presvedčený, že spotrebiteľ má byť informovaný a nie klamaný. Zoznam autorových rubrík:  SpoločnosťSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu