Potravinárska kóma , je ešte možné zmŕtvychvstanie ?

Autor: Martin Ondráš | 8.2.2018 o 19:45 | Karma článku: 3,19 | Prečítané:  660x

Skutočný stav slovenskej produkcie vybratých komodít a slávna potravinová "sebestačnosť" a porovnanie na stratégiu rozvoja poľnohospodárstva do 2020

Svojho času ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka ( MPaRV ) vypracovalo 148 stranový elaborát o stave Slovenského poľnohospodárstva a potravinovej výroby a vytýčilo si ciele ktoré "treba" dosiahnuť. Nakoľko sa jedná o materiál pre roky 2013 až 2020 je najvyšší čas na priebežný odpočet

Čo "vyskúmal" agro rezort vo svojej koncepcii ( texty pri odrážke pochádzajú priamo z materiálu MPaRV SR ) :

  • Súčasný produkčný potenciál našich pôd postačuje na krytie potravinovej dostatočnosti asi pre 6,2 mil. obyvateľov
  • Vysoká koncentrácia poľnohospodárskej výroby vedie v podmienkach Slovenska ku kumulácii vyše 80 % dotačných peňazí do rúk cca 10 % žiadateľov o ne.
  • Tým pádom tieto zmeny ( dotačná schéma ) nemali takmer žiadny vplyv na zlepšenie ekonomickej situácie u cca 90 % poľnohospodárskych subjektov
  • Potravinársky priemysel je málo špecializovaný a v niektorých výrobných odboroch neprebehla ešte celkom reštrukturalizácia. Priemysel je kapacitne predimenzovaný a kapacity sú využívané nedostatočne. Pri hlavných výrobkoch sa využíva menej ako 60% výrobných kapacít.
  • Potravinársky priemysel nemá prepojenie na výsledky vedy a výskumu, čo tiež negatívne ovplyvňuje jeho inovačné schopnosti a posun ku kvalitatívne novým a funkčným potravinám.

Skúsim to preložiť do zrozumiteľnej reči. Máme toľko pôdy , že na jej výmere dokážeme pokryť spotrebu potravín pre 6,2 mil obyvateľov. Chvalabohu , ešte nie je nič stratené keby 10 % zo všetkých žiadateľov o dotáciu "nezinkasovalo" 80 % dotačných peňazí , čím potom ďalej v absolútnom pokoji konštatujeme , že pre 90% poľnohospodárov nemá naša dotačná politika žiadny zmysel a vôbec nemá vplyv na ich ekonomiku

Potravinárskych výrobní ( na výrobu potravín ) máme viac ako dokážeme využiť a aj tie sú zastarané a kapacitne predimenzované , čiže predpokladajme že energeticky extrémne náročné a tiež veľmi náročné na opravu a udržiavanie no a ešte ku tomu vraj nedokážu držať dych s vývojom potravín.

  • Potravinársky priemysel je vystavený príliš silnému tlaku dovezených , spracovaných potravinárskych výrobkov, niekedy za dumpingové ceny, ktoré dovážajú predovšetkým obchodné reťazce s cieľom rozšíriť cenovú ponuku a vyrovnať vzájomný konkurenčný zápas.
  • Za absolútne nedostatočnú možno považovať marketingovú politiku slovenských potravinárskych výrobcov, budovanie silnej značky a jej propagácia je skôr silnejšou stránkou podnikov so zahraničným kapitálom
  • Na nepriaznivej situácii v potravinovej vertikále sa podieľa aj fakt, že pre spotrebiteľa je stále rozhodujúcim faktorom cena a nie pôvod
  • Slovenský spotrebiteľ však nemá ucelenú predstavu o slovenskej potravine a dôvodoch, prečo by ju mal kupovať. Absentuje výchova spotrebiteľa a jednotná komunikácia so spotrebiteľom vo vzťahu k podpore predaja slovenských poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov

Chudák slovenský potravinársky priemysel je vystavený pretlaku širokého sortimentu za nízke ceny. Konkurenčný boj o zákazníka je vždy súčasť otvorenej a trhovej ekonomiky a zásadne sa vedie cez tú vlastnosť ponúkaného sortimentu , ktorá je pre potencionálneho spotrebiteľa najviac senzitívna a pri potravinách je to väčšinou cena . Absolútna absencia marketingu pri potravinárskej výrobe a postupný zánik všetkých overených domácich značiek znamená , že slovenské potravinárstvo upadá do zabudnutia. No a ku tomu ešte ten "beťár" zákazník. Nie len že sa nezameriava na pôvod , ale stále sa chce zameriavať na cenu a ku tomu všetkému ešte stále nemá ucelenú predstavu o slovenskej potravine a prečo by ju mal kupovať.

A teraz sa vrátim ku faktom na úvode. Máme kapacity výroby , ktoré využívame na necelých 60% a to práve preto , lebo klesá prvovýroba , čiže sa musia suroviny na výrobu dovážať. Ak sa zamyslíte so mnou , tak ak sa mám ako výrobca rozhodnúť , nakoľko neviem nakúpiť suroviny na Slovensku , že doveziem suroviny zo zahraničia , nebude pre mňa nakoniec finančne najvýhodnejšie doviesť už hotový výrobok ? Existuje skupina ľudí ktorí budú tvrdiť že nie.

Počítajme spolu. Poliak má takú istú fabriku na výrobu mäsových výrobkov ( salám ) ako Vy. On nakúpi v Poľsku v rámci vládou dotovaného trhu , Vy nakúpite v Poľsku mimo vládou dotovaného trhu. Obaja ale musíte platiť energie,mzdy,opravy zariadení. Poliak vyexportuje čo je zas dotované ich štátom a Vy vyrobíte bez dotácií. Nejdem porovnávať ktorý výrobok je kvalitnejší , pripustme na chvíľu , že sú oba rovnako dobré. Ale ekonomika nepustí , Poľský bude o 20 % lacnejší ako ten Váš a pritom ste "len" nedokázali nakúpiť na Slovensku. A to je len výrobná cena. Kde je Váš zisk , obnova , rozvoj , investície ? Toto je pravá tvár slovenského potravinového priemyslu. 

Zhrnutie :

MPaRV vie veľmi dobre , že tak nastavená dotačná politika ako nastavená je , nerieši väčšinu poľnohospodárskych a potravinárskych subjektov , čiže ak sa jedná o pomer 10 % : 90 %  vieme povedať že dotácie nemajú vplyv na podporu ekonomiky väčšiny subjektov , pričom ale máme dostatok pôdy na zabezpečenie požadovanej potravinovej "sebestačnosti" nie bezpečnosti. Dokonca máme aj dosť výrobných kapacít. Máme regulovaný trh , máme možnosť tlaku na obchodné reťazce. Tak čo nám vlastne chýba ku tomu aby naše poľnohospodárstvo a potravinárstvo fungovalo ?

Nuž možno by to chcelo konečne začať pracovať na vytýčených cieľoch namiesto :

  • organizovania tlačových besied s pár fotkami zhnitých jabĺčiek zo zahraničia ( lebo tie Slovenské určite nedozrievajú a nehnijú ) 
  • systematického novelizovania noviel noviel zákonov týkajúcich sa potravín tak aby právo v potravinárstve nikdy nebolo prehľadné , jasné , zrozumiteľné , predvídateľné a vyjadrujúce zámer zákonodarcu
  • neustáleho hľadania "triedneho" nepriateľa. Alebo je to výrobca , alebo obchodník , alebo niekto tretí , alebo všetci spolu
  • ignorovania faktu , že veci sa pohnú vopred iba ak sa zavedie otvorený , odborný dialóg s jasnými úlohami pre jednotlivé časti potravinovej vertikály

Jeden môj priateľ ktorého si veľmi vážim mi raz povedal. Čo myslíš , koľko prežije tvoja súkromná firma ak ročne urobíš veľkú stratu ? Rok ? Dva ? Iba dovtedy kým ti postačia úvery a vlastné zdroje. Potom sa minú a ty si skrachoval , keď skrachuješ , myslíš že je správne aby si určoval pravidlá pre ďalších podnikateľov ? 

To je ale osobná zodpovednosť čo pri štátnej moci bohužial nie je vyžadovaná. Čím viac sa štátnej moci nedarí , tým viac reguluje. Čím viac reguluje , tým väčší problém vytvára. Ak sa pozriete späť ( max 5-10 rokov ) všetky tieto varovné signály v agro sektore boli už dávno , ale bohužiaľ úplne zbytočne pre všetkých ministrov a je úplne jedno z ktorej strany obsadili túto stoličku. Toto považujem za kómu slovenského potravinárstva a jediná cesta ( ak sa vôbec ešte niekto nájde čo by to naozaj chcel skúsiť ) je adrenalín priamo do srdca , defibrilátor na 500 a nahodiť.

A potom držať pri živote , pomaly kŕmiť a napájať , pomaly sa postaviť na nohy a opäť robiť prvé krôčiky a možno , možno si raz potravinárstvo spomenie že kedysi , pred upadnutím do kómy , bolo prihlásené do olympiády .... 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Noční vlci: nielen motorkári, ale aj Putinovi žoldnieri

Gang ruských motorkárov je prepojený na Kremeľ, v Európe môže šíriť nielen propagandu.

ŠPORT

Sagan vie, že vyhrá. Len musím prísť do Paríža, hovorí

Slovák má na čele bodovacej súťaže už prakticky nedostižný náskok.

PRIMÁR

Ako dlho zostane nikotín v tele po poslednej cigarete?

Kedy sa nikotín odbúra z krvi a komu to trvá najdlhšie.


Už ste čítali?