Potravinárska kóma , je ešte možné zmŕtvychvstanie ?

Autor: Martin Ondráš | 8.2.2018 o 19:45 | Karma článku: 3,24 | Prečítané:  505x

Skutočný stav slovenskej produkcie vybratých komodít a slávna potravinová "sebestačnosť" a porovnanie na stratégiu rozvoja poľnohospodárstva do 2020

Svojho času ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka ( MPaRV ) vypracovalo 148 stranový elaborát o stave Slovenského poľnohospodárstva a potravinovej výroby a vytýčilo si ciele ktoré "treba" dosiahnuť. Nakoľko sa jedná o materiál pre roky 2013 až 2020 je najvyšší čas na priebežný odpočet

Čo "vyskúmal" agro rezort vo svojej koncepcii ( texty pri odrážke pochádzajú priamo z materiálu MPaRV SR ) :

  • Súčasný produkčný potenciál našich pôd postačuje na krytie potravinovej dostatočnosti asi pre 6,2 mil. obyvateľov
  • Vysoká koncentrácia poľnohospodárskej výroby vedie v podmienkach Slovenska ku kumulácii vyše 80 % dotačných peňazí do rúk cca 10 % žiadateľov o ne.
  • Tým pádom tieto zmeny ( dotačná schéma ) nemali takmer žiadny vplyv na zlepšenie ekonomickej situácie u cca 90 % poľnohospodárskych subjektov
  • Potravinársky priemysel je málo špecializovaný a v niektorých výrobných odboroch neprebehla ešte celkom reštrukturalizácia. Priemysel je kapacitne predimenzovaný a kapacity sú využívané nedostatočne. Pri hlavných výrobkoch sa využíva menej ako 60% výrobných kapacít.
  • Potravinársky priemysel nemá prepojenie na výsledky vedy a výskumu, čo tiež negatívne ovplyvňuje jeho inovačné schopnosti a posun ku kvalitatívne novým a funkčným potravinám.

Skúsim to preložiť do zrozumiteľnej reči. Máme toľko pôdy , že na jej výmere dokážeme pokryť spotrebu potravín pre 6,2 mil obyvateľov. Chvalabohu , ešte nie je nič stratené keby 10 % zo všetkých žiadateľov o dotáciu "nezinkasovalo" 80 % dotačných peňazí , čím potom ďalej v absolútnom pokoji konštatujeme , že pre 90% poľnohospodárov nemá naša dotačná politika žiadny zmysel a vôbec nemá vplyv na ich ekonomiku

Potravinárskych výrobní ( na výrobu potravín ) máme viac ako dokážeme využiť a aj tie sú zastarané a kapacitne predimenzované , čiže predpokladajme že energeticky extrémne náročné a tiež veľmi náročné na opravu a udržiavanie no a ešte ku tomu vraj nedokážu držať dych s vývojom potravín.

  • Potravinársky priemysel je vystavený príliš silnému tlaku dovezených , spracovaných potravinárskych výrobkov, niekedy za dumpingové ceny, ktoré dovážajú predovšetkým obchodné reťazce s cieľom rozšíriť cenovú ponuku a vyrovnať vzájomný konkurenčný zápas.
  • Za absolútne nedostatočnú možno považovať marketingovú politiku slovenských potravinárskych výrobcov, budovanie silnej značky a jej propagácia je skôr silnejšou stránkou podnikov so zahraničným kapitálom
  • Na nepriaznivej situácii v potravinovej vertikále sa podieľa aj fakt, že pre spotrebiteľa je stále rozhodujúcim faktorom cena a nie pôvod
  • Slovenský spotrebiteľ však nemá ucelenú predstavu o slovenskej potravine a dôvodoch, prečo by ju mal kupovať. Absentuje výchova spotrebiteľa a jednotná komunikácia so spotrebiteľom vo vzťahu k podpore predaja slovenských poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov

Chudák slovenský potravinársky priemysel je vystavený pretlaku širokého sortimentu za nízke ceny. Konkurenčný boj o zákazníka je vždy súčasť otvorenej a trhovej ekonomiky a zásadne sa vedie cez tú vlastnosť ponúkaného sortimentu , ktorá je pre potencionálneho spotrebiteľa najviac senzitívna a pri potravinách je to väčšinou cena . Absolútna absencia marketingu pri potravinárskej výrobe a postupný zánik všetkých overených domácich značiek znamená , že slovenské potravinárstvo upadá do zabudnutia. No a ku tomu ešte ten "beťár" zákazník. Nie len že sa nezameriava na pôvod , ale stále sa chce zameriavať na cenu a ku tomu všetkému ešte stále nemá ucelenú predstavu o slovenskej potravine a prečo by ju mal kupovať.

A teraz sa vrátim ku faktom na úvode. Máme kapacity výroby , ktoré využívame na necelých 60% a to práve preto , lebo klesá prvovýroba , čiže sa musia suroviny na výrobu dovážať. Ak sa zamyslíte so mnou , tak ak sa mám ako výrobca rozhodnúť , nakoľko neviem nakúpiť suroviny na Slovensku , že doveziem suroviny zo zahraničia , nebude pre mňa nakoniec finančne najvýhodnejšie doviesť už hotový výrobok ? Existuje skupina ľudí ktorí budú tvrdiť že nie.

Počítajme spolu. Poliak má takú istú fabriku na výrobu mäsových výrobkov ( salám ) ako Vy. On nakúpi v Poľsku v rámci vládou dotovaného trhu , Vy nakúpite v Poľsku mimo vládou dotovaného trhu. Obaja ale musíte platiť energie,mzdy,opravy zariadení. Poliak vyexportuje čo je zas dotované ich štátom a Vy vyrobíte bez dotácií. Nejdem porovnávať ktorý výrobok je kvalitnejší , pripustme na chvíľu , že sú oba rovnako dobré. Ale ekonomika nepustí , Poľský bude o 20 % lacnejší ako ten Váš a pritom ste "len" nedokázali nakúpiť na Slovensku. A to je len výrobná cena. Kde je Váš zisk , obnova , rozvoj , investície ? Toto je pravá tvár slovenského potravinového priemyslu. 

Zhrnutie :

MPaRV vie veľmi dobre , že tak nastavená dotačná politika ako nastavená je , nerieši väčšinu poľnohospodárskych a potravinárskych subjektov , čiže ak sa jedná o pomer 10 % : 90 %  vieme povedať že dotácie nemajú vplyv na podporu ekonomiky väčšiny subjektov , pričom ale máme dostatok pôdy na zabezpečenie požadovanej potravinovej "sebestačnosti" nie bezpečnosti. Dokonca máme aj dosť výrobných kapacít. Máme regulovaný trh , máme možnosť tlaku na obchodné reťazce. Tak čo nám vlastne chýba ku tomu aby naše poľnohospodárstvo a potravinárstvo fungovalo ?

Nuž možno by to chcelo konečne začať pracovať na vytýčených cieľoch namiesto :

  • organizovania tlačových besied s pár fotkami zhnitých jabĺčiek zo zahraničia ( lebo tie Slovenské určite nedozrievajú a nehnijú ) 
  • systematického novelizovania noviel noviel zákonov týkajúcich sa potravín tak aby právo v potravinárstve nikdy nebolo prehľadné , jasné , zrozumiteľné , predvídateľné a vyjadrujúce zámer zákonodarcu
  • neustáleho hľadania "triedneho" nepriateľa. Alebo je to výrobca , alebo obchodník , alebo niekto tretí , alebo všetci spolu
  • ignorovania faktu , že veci sa pohnú vopred iba ak sa zavedie otvorený , odborný dialóg s jasnými úlohami pre jednotlivé časti potravinovej vertikály

Jeden môj priateľ ktorého si veľmi vážim mi raz povedal. Čo myslíš , koľko prežije tvoja súkromná firma ak ročne urobíš veľkú stratu ? Rok ? Dva ? Iba dovtedy kým ti postačia úvery a vlastné zdroje. Potom sa minú a ty si skrachoval , keď skrachuješ , myslíš že je správne aby si určoval pravidlá pre ďalších podnikateľov ? 

To je ale osobná zodpovednosť čo pri štátnej moci bohužial nie je vyžadovaná. Čím viac sa štátnej moci nedarí , tým viac reguluje. Čím viac reguluje , tým väčší problém vytvára. Ak sa pozriete späť ( max 5-10 rokov ) všetky tieto varovné signály v agro sektore boli už dávno , ale bohužiaľ úplne zbytočne pre všetkých ministrov a je úplne jedno z ktorej strany obsadili túto stoličku. Toto považujem za kómu slovenského potravinárstva a jediná cesta ( ak sa vôbec ešte niekto nájde čo by to naozaj chcel skúsiť ) je adrenalín priamo do srdca , defibrilátor na 500 a nahodiť.

A potom držať pri živote , pomaly kŕmiť a napájať , pomaly sa postaviť na nohy a opäť robiť prvé krôčiky a možno , možno si raz potravinárstvo spomenie že kedysi , pred upadnutím do kómy , bolo prihlásené do olympiády .... 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Strata rozumu či občianska samovražda. Mali by mať Slováci z czexitu radosť?

Českí voliči sú majstrami v tom, ako z čertov namaľovaných na stenu urobiť politickú realitu.

KOMENTÁRE

Trafikanti reformy neurobia (píše Ivan Mikloš)

Patríme medzi úspešné postkomunistické krajiny, ale zdroje vyprchávajú.


Už ste čítali?