Ako vždy, na začiatok pár základných definícií o ktoré sa budem v článku opierať
Bezpečnosť potravín je podľa definície vedecká disciplína popisujúca všetky procesy spojené o.i. aj s výrobou a skladovaním potravín, tak ako i zaobchádzanie s nimi spôsobom, ktorý zabraňuje vzniku ochorení z potravy. Uvedené zahŕňa postupy, ktoré by mali byť dodržané s cieľom vyhnúť sa potenciálne nebezpečným rizikám ohrozeniam zdravia.
Diverzifikácia je štandardná metóda riadenia a limitovania rizika. Rozdelením celku rizika medzi väčší počet menších celkov sa zníži angažovanosť a riziko plynúce z jedného konkrétneho celku. Celkový objem výroby, ktorý sa skombinuje do rôznych menších celkov, ktoré navyše spolu minimálne korelujú, vedú k výrobe s podstatne nižšou volatilitou a celkovým nižším rizikom.
Podľa oficiálnych správ EUROSTATu bolo v sledovanom období v rámci Európskej únie (EÚ) 10,8 milióna poľnohospodárskych podnikov (hospodárstiev) obrábajúcich 174,6 miliónov hektárov pôdy (využívaná poľnohospodárska pôda). Za 10 rokov v EÚ zaniklo viac ako 4 milióny hospodárstiev (27,5%), zatiaľ čo celková plocha využívaná pre účely poľnohospodárstva zostala takmer stabilná. To znamená zvýšenie koncentrácie poľnohospodárstva, pričom priemerná výmera na podnik vzrástla o 38%, z 11,7 ha na 16,1 ha (priemer EÚ) a najvyššia priemerná využívaná poľnohospodárska plocha na jeden poľnohospodársky podnik bola registrovaná v Českej republike (so 133,0 hektármi), vo Veľkej Británii a Severnom Írsku (93,6 ha), na Slovensku (80,7 ha) pričom nárast za 10 rokov pre Slovensko bol z priemeru 29,8 ha na jeden podnik na 80,7 ha na jeden podnik a zaniklo 67,1% hospodárstiev za 10 rokov.
Čo nám z tejto alarmujúcej správy môže byť jasné.
1. Trend v hospodárskych podnikoch za 10 rokov je ten, že zanikne v priemere 27,5% hospodárstiev v rámci štatistiky EÚ, ale ostáva obhospodarovaná výmera pôdy s 10 ročnou zmenou 0,1% čiže sa dá tvrdiť, že sa v rámci EÚ obhospodaruje tá istá výmera, ale dochádza k centralizácii výroby - EU +38%
2. Slovenský trend vykazuje zánik 67,1% hospodárstiev za 10 rokov, navýšenie priemernej výmery na hospodárstvo z 29,8 ha na 80,7 ha a úbytok celkovej výmery obhospodarovanej hospodárskej pôdy o 11% a dochádza k centralizácii výroby - SK +270%
Dnes sa nebudem venovať otázke prečo má EÚ priemernú ročnú bilanciu (vznik/zánik) -2,7% hospodárstiev a Slovensko -6,7% a ani prečo je priemerný obhospodarovaný výmer v EÚ 16,1 ha a na Slovensku 80,7 ha. Dnes sa Vám pokúsim vysvetliť potenciál tohto trendu z pohľadu bezpečnosti potravín hlavne ak je jasne preukázateľné, že dochádza k abnormálnej koncentrácii poľnohospodárstva.
Skúsim byť viac obrazný a opisný ako technický a odborne vecný
Fikcia
Predstavme si, že tradičná výroba mäsových výrobkov na Slovensku ročne spotrebuje na zabezpečenie výroby pre Slovenský trh napr. 1 000 ks ošípaných. Ak trend ktorý som vyššie naznačil bude takto pokračovať, tak pred 10 rokmi by tento počet zabezpečovalo napríklad 20 fariem (každá by dodávala 50ks do systému domáceho trhu ročne). Dnes by ostalo 5 fariem a tie by dodávali 200ks do systému domáceho trhu ročne.
Riziko - Mor ošípaných
Ak máme 20 fariem, kde každá dodáva po 50 ks do systému domáceho trhu, v prípade preukázania nákazy u 2 fariem, výpadok (riziko) predstavuje 10% zakolísania dodávok a tých istých 10% v počte chovaných ošípaných. Keby sme tento výpadok (100 ks) presunuli na nezasiahnuté farmy (18 fariem) bola by požiadavka navýšiť dodávku v priemere o 5,5 ks / farma čo v objeme dodávok opäť predstavuje pomyselných +11% čo je reálne splniteľná požiadavka a nakoľko bude rozložená medzi 18 fariem, existuje vysoký predpoklad, že tento výpadok neohrozí domácu výrobu.
Ak však máme 5 fariem, kde každá dodáva po 200 ks do systému domáceho trhu a 2 farmy zasiahne táto nákaza, výpadok (riziko) v domácom trhu predstavuje 40% zakolísania dodávok a tých istých 40% v počte chovaných ošípaných. Keby sme tento výpadok (400 ks) presunuli na nezasiahnuté farmy (3 farmy) bola by požiadavka navýšiť dodávku v priemere o 130 ks / farma čo v objeme dodávok predstavuje pomyselných+65% čo je absolútne nereálne a nesplniteľná požiadavka a nakoľko bude rozložená medzi 3 farmy, existuje vysoké riziko, že tento výpadok zabezpečí kolaps a nefunkčnú domácu výrobu.
Riziko - Falšovanie potravín
Vrátim sa k afére konského mäsa. Celý problém v tejto afére bol ten, že došlo k nesprávnemu označeniu (doteraz nie je preukázané ako došlo k chybnému označeniu a či to bol úmysel alebo omyl) konského mäsa za hovädzie. Okrem etického problému v krajinách kde sa konské mäso nekonzumuje, vznikol problém falšovania potravín, nakoľko potravina neobsahovala to čo deklaruje na obale. Na obale bolo uvedené hovädzie mäso v zložení, ale v skutočnosti potravina obsahovala konské, čím naplnila skutkovú podstatu deliktu falšovania potravín a podľa mňa bola toto ukážka impotencie činnosti orgánov potravinového dozoru v krajinách kde kauza kulminovala ako aj impotenciu a absolútnu nefunkčnosť vlastnej kontroly výrobcov potravín.
Ak mám trh, na ktorom existuje 10 výrobcov a dodávateľov hovädzieho mäsa, ktorí spoločne zabezpečujú 100% potrebného objemu trhu, je možné predpokladať, že sa trh decentralizuje a stáva sa lokálnejším, čiže dodávateľ dodáva mäso výrobcom v určitom regióne (príklad 10 regiónov) z celkového trhu predpokladám podľa najvýhodnejšieho logistického modelu. Ak sa jeden dodávateľ rozhodne falšovať (nebudem riešiť úmysel alebo omyl) mäso a dodá namiesto hovädzieho konské, dotkne sa to výlučne regiónu (1/10) kde dodáva. V tomto 1 regióne sa na trh dostanú falšované potraviny. Horšia verzia je ak dodá mäso nevhodné na spracovanie a ľudský konzum (aféra spracovania uhynutých zvierat v PL, do dnešného dňa neuzatvorená a neexistuje zoznam ani odberateľov ani výrobkov vyrobených z kadáveru) čím sa do 1 regiónu dostáva nebezpečná potravina s priamym dopadom na život a zdravie spotrebiteľa.
Ak mám trh, na ktorom existuje 5 výrobcov a dodávateľov hovädzieho mäsa, ktorí spoločne zabezpečujú 100% potrebného objemu trhu, je možné predpokladať, že sa trh centralizuje a stáva sa globálnejším. Ak sa v tomto modeli jeden dodávateľ rozhodne falšovať alebo ak dodá mäso nevhodné na spracovanie a ľudský konzum ohrozí minimálne 2 regióny, čo je o 100% horší dopad a vyššie riziko ako v predošlom modeli.
A vrátim sa na začiatok
Je zákonnou ale hlavne morálnou a ľudskou povinnosťou ako EÚ tak jednotlivých štátov zabezpečiť iba bezpečné potraviny a ak si spomeniete na prvú definíciu "Uvedené zahŕňa postupy, ktoré by mali byť dodržané s cieľom vyhnúť sa potenciálne nebezpečným rizikám ohrozeniam zdravia" a naj účinnejšia cesta ako znížiť riziko je jeho diverzifikácia, viď definícia 2.
Samostatný trend EÚ je alarmujúci ale z časti je centralizácia EÚ trhu spojená s absorbciou zaniknutých hospodárstiev (27,5% zaniknutých hospodárstiev versus 38% centralizácia predstavuje reálnu centralizáciu +10,5% za 10 rokov) čo sme ale my na Slovensku prekonali spolu s Českou republikou ako rekordéri celej EÚ (absorbcia 67,1% hospodárstiev verzus 270% centralizácia predstavuje reálnu centralizáciu +202,9%)
Tak pre mňa ostávajú namieste 2 otázky :
Je to celé úmysel, alebo nevedomosť a 10 rokov zhoda náhod ?
Ako teda štát reálne zabezpečuje bezpečné potraviny pre Slovenského spotrebiteľa ?
