Základné rozdiely medzi reťazcami
"Slovenské reťazce" tvoria cca 20% celkového obratu v maloobchode s potravinami a vo väčšine sú tvorené privatizovanými časťami bývalého štátneho podniku Zdroj a transformovaným štátnym podnikom Jednota. Do tejto skupiny sa radí ešte pár súkromných firiem, ktoré vznikli a postupne narástli v priestore SR.
"Zahraničné reťazce" tvoria cca 80% celkového obratu v maloobchode s potravinami. Patria sem všetky "obchodné značky" nadnárodných reťazcov, ktoré prežili v podmienkach Slovenského trhu a vlastníci obchodných značiek operujú v priestore EÚ.
De iure neexistuje delenie, ako rád používa Judr. Danko a kolektív. Ak si pozriete právne formy jednotlivých hráčov na trhu, všetko sú to obchodné spoločnosti ktoré majú riadne sídlo na území SR, čiže podliehajú právu SR. Tu majú sídlo a tu vykonávajú svoju podnikateľskú činnosť.
Druhá vec je zloženie majiteľov. Ak niekto zvolil právnu formu a.s. tak spoločnosť vlastní ten, kto vlastní akcie. Nič to však nemení na skutočnosti, že sa jedná stále o SLOVENSKÚ PRÁVNICKÚ OSOBU. Obdobne to platí aj pri formách v.o.s , s.r.o. , s.d. alebo fyzickej osoby. Podmienky vzniku fyzickej alebo právnickej osoby určuje samostatný zákon a všetky spoločnosti museli a musia plniť podmienky tohto zákona.
Spôsob akým reťazce vznikli
Kým Jednota n.p. a Zdroj n.p. boli vybudované za čias socializmu a po páde tohto režimu sa tieto spoločnosti transformovali a privatizovali (už s existujúcim majetkom), hráči ktorý prišli na Slovenský trh po roku 1989 začínali na zelenej lúke. Kým transformované a privatizované podniky už mali svoje predajne, sklady, veľkosklady, administratívne budovy, vozové parky, pozemky a podobne, noví hráči toto všetko museli vybudovať z ničoho. Asi je každému zrejmé, že sa nedá porovnávať investícia pri privatizovaní a vybudovanie úplne novej firmy. Privatizovalo sa aj za 10% zostatkovej hodnoty majetku (po rôznych odpisoch a znaleckých posudkoch v rámci dražieb aj holandských), ale stavalo sa za trhové ceny. Vykúpiť pozemky, získať povolenia, postaviť predajne, sklady, administratívne budovy. Všetko zariadenie muselo byť nové. Nové zariadenie, nový spôsob predaja, veľké obchody, niekoľko násobne širší sortiment - toto sú a vždy boli dôvody pre prerozdelenie trhu 80/20.
Dôvod príchodu veľkých hráčov
Absolútna absencia trendov a noviniek v sektore maloobchodu boli dôvod pre nástup veľkých hráčov. Bol tu priestor, bol tu spotrebiteľ, ktorý si 40 rokov nič nedokázal v n.p. kúpiť a bol naučený, že nič nie je a ešte aj na to nič sa čaká v rade. Toto je základný ukazateľ dôvodu, prečo sa tu dokázali etablovať veľkí hráči a tí, ktorí dosiahli želateľný obrat a trhový podiel ostali do dnes. Pokiaľ by transformované a privatizované spoločnosti pokračovali vo svetovom trende, nič im predsa nebránilo stavať hypermarkety a supermarkety. Keby tak boli urobili, nebolo by tu miesto pre nových hráčov, trh by ich nedokázal absorbovať.
Ekonomika a návratnosť investície
Každý, kto podniká na území SR vykonáva činnosť za účelom dosiahnutia zisku. To robia všetci spoločne a nerozdielne, bez ohľadu či sa tvária ako "Slovenské" alebo "Nadnárodné". Zisk je vždy rozdiel medzi príjmami a výdavkami. Ak si uvedomíte existenciu silnej a dravej konkurencie a v tak malom priestore ako je Slovensko, je úplne jasné, že rozdiely v predajných cenách pre konečného spotrebiteľa sú minimálne, nemôžu byť v zásade odlišné. Neviem si dosť dobre predstaviť, ktorý ekonomický génius (okrem SNS) by dokázal predávať spotrebiteľovi za zásadne inú cenu rovnaký alebo podobný tovar. Väčšia odchýlka pri jednotlivých tovaroch nie je viac ako 5% (bežné ceny) a aj tie sú monitorované a dorovnávané na najlacnejšieho na trhu. Všetci sa snažia byť najlacnejší v celkovom zákazníckom koši. Nie za každú cenu a na každej položke, dôležité je, aby cena celkového priemerného nákupu pri priemerných položkách bežného nákupu bola najlacnejšia. To je základ dravej ale hlavne zdravej konkurencie. Odpočítaním nákladov od príjmov ostáva zisk. Nebudem sa zameriavať na jednotlivé položky zisku a nákladov, ale tí, čo stavali na zelenej lúke si museli brať úvery a pôžičky (banky alebo materské firmy), inak by nedokázali stavať. To neplatí o skupine ktorá vznikla privatizáciou či transformáciou. Takže ak obaja vygenerujú podobné položky "príjmov", začínajú byť zásadné rozdiely v nákladoch. Návratnosť investície pri segmente maloobchodného predaja potravín sa pohybuje od 15 do 30 rokov.
Práve preto je taká nervozita vždy, keď sa neodborne zasahuje do pravidiel hry, hry ktorá už beží. Ak by ste sa niekedy rozhodovali o investícií, preveríte si jej možnosti. Predstavte si, že investujete 1 mil Eur a postavíte si pár hypermarketov. Zrátate si tržby, náklady a z potencionálneho zisku si vypočítate, kedy sa Vám vráti Vaša investícia. Nech je to 10 rokov. Začnete podnikať.
Zmena pravidiel hry počas hry
Zrazu príde expert na všetko a 30 násobne zvýši pokuty vo Vašom segmente. Pokuty málokedy prekročili 100 000 Sk / 3300 Eur a dnes sa bavíme o 1 000 000 Eur / 30 000 000 Sk. Ak ste si nevšimli, je to celá Vaša investícia. Potom príde ďalší štátny expert a povie Vám, že ste potravinár a preto musíte platiť faktúry najneskôr 15 dní od dodania potraviny. To, že ten istý štátny expert Vám DPH pošle až po mesiaci, o preplatky preddavkov musíte žiadať, že nedokážete účinne brániť svoje právo a na súde toho istého štátu sa roky nedokážete domôcť svojich pohľadávok, to už nikoho nezaujíma. Príde ďalší génius v štátnom tričku a oznámi Vám, že za Vaše peniaze, ktoré investujete do nákupu tovaru a zásob Vám bude ON diktovať od koho a za koľko máte nakúpiť a okrem iného sa chystá Vám diktovať na akom tovare máte koľko zarábať. No asi Vás začne bolieť brucho a hlava, hlavne ak ten Vami investovaný 1 mil Eur pochádza z banky ako pôžička a musíte ju splácať. Ak diktát prekročí únosnosť, ktorú ešte dokážete zvládnuť, odmietnete ho. Vaše odmietnutie bude nazvané vlastizrada a príde nový úradníček v štátnom tričku a len medzi rečou Vám oznámi, že nakoľko predávate potraviny, budete platiť odvod 2,5%.
Do toho si pripočítajte vývoj miezd, cien energií , cien pohonných hmôt, úrokové sadzby, vývoj na trhu v stavebných činnostiach a zrazu zistíte, že na ten odvod jednoducho nemáte peniaze. Ale to nestačí. Vy musíte ísť do banky a povedať, že už ani nevládzete splácať tú pôvodnú investíciu 1 mil. Eur a potrebujete zmeniť dĺžku splácania (návratnosť) z 10 rokov na 30. Chcem vidieť tú banku, ktorá Vám to umožní. A ak áno, aká bude úroková sadzba a celková výška záťaže ?
Ničenie vnútorného trhu
Ak vyjednávate o obchodných podmienkach, záleží vždy na predpokladanom objeme obchodu. V skratke, základný princíp trhovej ekonomiky je, čím viac nakúpite, tým nakúpite za lepšiu cenu. Preto všetci medzi sebou bojujú o čo najväčší trhový podiel, aj keď tento je celkovo monitorovaný protimonopolným úradom (ďalší úradníček v štátnom tričku) a ten zabezpečil, že ani jeden z hráčov nikdy nemohol dosiahnuť svoj rozmach tak, aby vytvoril monopol, čiže ovládal by podstatný trhový podiel. Ak si aj uvedomíme, že tých 80% obratu tvorí 5 spoločností, priemerne majú po 16% podielu. Ani jeden z nich sám o sebe nedokáže zásadne ovplyvniť vnútorný trh. Na rozdiel od tých "slovenských", ktoré síce majú jednotlivo malé podiely na trhu, vymysleli niečo , čo nadnárodné nikdy neurobia, lebo sú prirodzení konkurenti. "Nákupné spoločenstvá/aliancie" je slovenský výmysel, ale je možný len pri "spriaznených" firmách. Čiže ak si zoberiete právnu subjektivitu jednotlivých spotrebných družstiev Coop Jednota (BA, ZA, DS a podobne) zistíte, že by X spotrebných družstiev vyjednávalo nákupné podmienky s tým istým dodávateľom, napriklad dodávateľom nápojov. Jednotlivé spotrebné družstvá majú však tak malý trhový podiel, že odoberú tak malé množstvo tovaru, že tento odber je zanedbateľný oproti povedzme jednému z tej 5 najsilnejších. Takže automaticky by muselo vyjednať horšie podmienky a horšie ceny = muselo by byť drahšie, pri zachovaní rovnakej marže. To sa dá obísť tak, že vznikne nákupná aliancia - volajme ju Coop Jednota Slovensko. Ak za všetky spotrebné družstvá bude vyjednávať, vyjedná podstatne lepšie podmienky ako jednotlivé družstvá. A teraz si predstavte, že toto urobí tých 5 najsilnejších, čo dohromady drží 80% trhu. Nikdy to neurobia, lebo práve zahraniční vlastníci akcií nešpekulujú tak ako to vidí SNS. Presne títo silní hráči by nikdy nedokázali sedieť za jedným stolom a zveriť svoje komerčné oddelenia nejakej aliancii, nakoľko sú apriori konkurenti.
Ak by ale niekto mal zničiť vnútorný trh, tak to urobí ten, čo má väčšinový podiel a urobí to jednoducho tak, že vytvorí nákupnú alianciu. Dodávateľ buď dodáva do 80% trhu, alebo nie. Vtedy by to bol diktát a zneužívanie postavenia. Ostáva však jediná otázka, prečo by to akýkoľvek obchodník robil ?
Štát zasahuje, reguluje ale aj určuje podmienky
Štát zasahuje do zmluvných vzťahov. Štát diktuje od koho a za koľko. Prečo ? Obchodník je tvrdý ekonóm. On totiž nežije z rozpočtu a musí zarobiť na energie, mzdy, odvody, pokuty, štátnu šikanu, musí platiť úvery a úroky. Preto som za 20 rokov nezažil, ak by niekto prišiel z ekonomicky výhodnejšou ponukou tovaru, aby nebol úspešnejší ako jeho konkurent, bez ohľadu na to odkiaľ výhodnejšia ponuka prichádza.
Čo sú potraviny, aké majú vlastnosti a zloženie - určuje štát, nie obchodník.
Ak príde k obchodníkovi dodávateľ z členského štátu EÚ a donesie posudok o zhode s legislatívou SR, podloží to testom a akreditovanou skúškou, nie je dôvod neveriť a práve zákonom z dielne SNS je ZAKÁZANÉ tieto informácie preveriť. Ak sa však stretnú 2 dodávatelia. Ten istý tovar, to isté zloženie, tie isté doklady o zhode, tie isté výsledky testov. Jeden je však o 30% drahší ako druhý. Ktorý si vyberiete ? Predstavte si, že zodpovedáte za ekonomické výsledky tej ktorej firmy. Myslím, že rozhodnutie je jasné a ani nebudete skúmať, či sa jedná o národnú, alebo zahraničnú výrobu. Hlavne ak sa bavíme o priestore EÚ, kde je voľný obchod a diskriminácia založená na sídle je ZAKÁZANÁ ! Diskriminácia je nie len znevýhodňovanie jednej skupiny na úkor druhej, ale aj zvýhodňovanie (aj keď prikazované štátom) jednej skupiny na úkor druhej.
Absentuje základná logika tvrdení o zničení vnútorného trhu.
Ničenie konkurencie je úplne iná vec. Konkurenti sú si však obchodníci sami sebe. Nikdy nie je obchodníkovi konkurent výrobca alebo dodávateľ. Načo by reťazce ničili prvovýrobu ? Na to neexistuje žiaden dôvod. Ak je voľný trh, nakúpia kde chcú, bez ohľadu na vnútorný trh. Aj tak budú nakupovať, kde je to strategicky najvýhodnejšie, bez ohľadu na to, či to bude na území SR alebo inde. To je to isté ako keby niekto položil otázku, prečo farmár hovädzie a bravčové mäso exportuje. No preto, lebo je to pre neho ekonomicky výhodnejšie a má prístup na otvorený trh EÚ. To isté ale podľa SNS nesmie platiť u obchodníkov. Pri nakupovaní potravín platia vo všetkých reťazcoch tieto pravidlá : 1. Bezpečnosť a nezávadnosť potravín, 2. Zhoda s národnou a EÚ legislatívou, 3. Kvalitatívny štandard, 4. Dostupnosť počas celého roku, 5.Ekonomická výhodnosť. Pre úspech v spolupráci s reťazcami musíte spĺňať všetky pravidlá, nie len niektoré. Cena je jedna, nie jediná podmienka. Ak tvrdí SNS niečo iné, nech preukáže zdroj svojich informácií. Môj zdroj je 20 ročná prax a začínal som v Zdroji, prešiel som cez súkromnú slovenskú sieť až na vysoký európsky post v nadnárodnom reťazci.
Evidencia položiek
Čím máte širší sortiment, tým sofistikovanejší musíte mať skladový systém. Ak si predstavíte priemerného obchodníka zo skupiny tých najsilnejších, má v sortimente okolo 15 - 19 000 položiek. Musí zjednodušovať kde sa dá. Tovar je zaradená to skupín a tie majú svoje podskupiny. Príklad bežné MASLO patrí do skupiny mliečnych výrobkov a podskupín chladených, trvanlivých , neochutených. A takto to ide ďalej, maximálne do 5 úrovne. Väčšina základného zadelenia vychádza z bývalých číselníkov colných sadzobníkov (aby sa dali vykazovať správne tržby, náklady a výnosy aj medzi krajinami) a následne sa pokračuje podľa legislatívneho zadelenia a z dôvodov potreby výkazov pre lokálnu štátnu moc. Nikdy, opakujem nikdy, som nevidel za 20 rokov delenie podľa krajiny pôvodu. Krajina pôvodu je zakotvená v EAN výrobku a skladové systémy umožňujú pre jednu položku viac EANov. Prečo to vysvetľujem tak podrobne ? Tovar MASLO 250g. Je to mliečny výrobok , vyžadujúci chladenie, má dobu spotreby viac ako X dní, nie je ochutené. Tržba sa na položku zapíše sekundou jej predaja cez pokladňu. Preto tak podrobne, lebo nižšie opisujem maržu.
Marža versus vážená nákupná cena
Obchodný model pozostáva z prepočítavania nákupnej ceny, pri dodržaní rovnakej predajnej. Prečo ? Držanie predajnej ceny má niekoľko logických dôvodov. Prosím, všetky ceny a percentá marží, ktoré sú uvádzané v mojom príklade sú hypotetické.
Takže príklad. Nakúpite v pondelok maslo v počte 1 kamión za cenu 4 E/kg. Automaticky sa prepočíta nákupná cena na MASLO 250g vo výške 1 E/ks a už beží čistá matematika. Nastavená základná marža na mliečne výrobky je 10% , jedná sa o chladené výrobky, marža je prispôsobená technologickej náročnosti výrobku, čiže sa mení na 15%. Výsledná cena je 1,15 E/ks. Pripočíta sa DPH a máte predajnú cenu. Nákupná cena kolíše v rozsahu 3,50 - 4,50 E/kg podľa dostupnosti tovaru, akcií u konkurencie a podobné faktory. Dorovnávajú sa bežné predajné ceny na konkurenciu, ak je tovar v základnom koši a to maslo je. Akcie sa nedorovnávajú.
Týždenne potrebujete 5 kamiónov masla, nakupujete všade, kde sa dá, za rozkolísanú nákupnú cenu. Pôvodné systémy pred prepočtom váženej nákupnej ceny fungovali na princípe FIFO - prvý dnu, prvý von. Predala sa zásoba prvého kamióna, za skutočnú nákupnú cenu prvého kamióna a nasledoval začiatok predaja druhého kamióna. To sa dá realizovať iba v malých obchodíkoch z minimálnym sortimentom. V systémoch hypermarketov sa takto obchodovať nedá. Preto je marža , skutočná marža vysoko hypotetická. Nastavená môže byť na 15%, ale ak cena konkurencie je nižšia, cenové nastavenie má prednosť pred %. Ak nakúpite v spodnej hranici 3,50 E/kg nakúpite čo najviac, ale nesmiete prestreliť objem predaja oproti dobe spotreby. Takže idete na 1/3 doby spotreby a to znamená, že nedokážete na jeden krát nakúpiť. Preto potrebujete VIAC DODÁVATEĽOV (čo je pravý opak toho čo tvrdí SNS) a samozrejme sa snažíte dojednať čo najvýhodnejšie podmienky za to ste platený.
Riziko v nakupovaní treba eliminovať
Diverzifikácia rizika - rozdelenie rizika pri nakupovaní je založené na pestrej dodávateľskej základni, nie jej centralizácii. Iba tak dokážete eliminovať možné výpadky alebo kolísanie vlastností a ceny dodávanej potraviny. Je v priamom záujme každého veľkého obchodníka neviazať sa na jedného dodávateľa, ale mať objemy dohodnuté tak, aby prípadný výpadok jedného dodávateľa nebolo poznať na sortimentnej ponuke toho ktorého obchodu.
Ceny výrobcov a dodávateľov
Zákon o neprimeraných obchodných podmienkach, ktorý svojho času pripravilo MPaRV pod vedením prof.Jahňátka hovorí jasne. Zmluva sa uzatvára výlučne vo forme, ktorú určuje tento zákon. Tento zákon tiež definoval, ako sa dohaduje cena a aké sú legálne možnosti jej zníženia. Ak niekto tvrdí, že výrobca predáva pod výrobné náklady, klame. Ak je to tak, tak je výrobca zjavne nespôsobilý na právne úkony a vedome porušuje zákon o cenách. Nie len preto, lebo robí negatívny obchod, to už je jeho rozhodnutie, ale pripravuje štát o DPH, nakoľko na vstupoch odpočíta viac ako získa na výstupoch. Takže ak právny génius SNS má vedomosť o tom, že niekto predáva pod svoje výrobné náklady, mal by zakročiť a konať. Logicky však proti tomu, kto predáva pod výrobné náklady a nie proti tomu, komu predáva konečnému spotrebiteľovi.
Som presvedčený, že SNS absolútne prestrelila. Logicky, právne ale aj slušne. Dnes už nikto nespochybňuje, že SNS ide svojou cestou. Či je správna alebo nie, ukáže až čas. Na pár vecí však doktor zabudol.
Právo EÚ je nadradené a pokiaľ je naša právna norma v rozpore s právom EÚ, nikto ju nemusí dodržiavať. Samozrejme, že sa SNS zastúpená Matečnou bude odvodu a jeho plateniu domáhať rozhodnutiami a pokutami. Samozrejme, že tieto budú následne sporom na súdoch a riadne a správnym spôsobom medializované. Aj to je možné, aj keď málo pravdepodobné, že súd SNS na Slovensku vyhrá. No nech je to čím skôr. Lebo po vyčerpaní všetkých právnych možností na území členského štátu, nastupuje možnosť žaloby na EÚ súdnom dvore a tam pán doktor, sa žiadna šikana, mediálny tlak, propaganda, klamstvá a hlavne diskriminácia nenosí, lebo je to v priamom rozpore so ZÁKLADNÝMI princípmi EÚ a jej práva.
Záverom zamyslenie : Premiér oznámil historicky prvý vyrovnaný rozpočet. Bez deficitu. Ten istý premiér bojuje za 60 mil. Eur tak, aby ich nemuseli platiť poistenci. Ten istý premiér utekal do VSŽ keď sa chceli zbaliť a odísť a sľúbil možné/nemožné len aby ostali. No a ten istý premiér dovolí beztrestne kopať do 3 x väčšieho zamestnávateľa ako VSŽ, ten istý premiér dovolí ročne vytĺcť z obyvateľov od 100 - 150 mil Eur cez túto daň
V čom je rozdiel pán premiér ?
Pán Danko, skončil tu jeden veľký francúzsky reťazec. Sú tam 4 obrovské hypermarkety, strategicky dobre umiestnené. Navrhujem, aby vznikol SNR - Slovenský národný reťazec, vo vlastníctve SNS. V tomto reťazci budete predávať len Slovenské výrobky. Rád sa prídem pozrieť a nechám sa poučiť, kde som za tých 20 rokov spravil chybu. Nechcem byť zlý prorok, ale ten SNR by skrachoval skôr ako by otvoril. Ak by totiž mal riadne (ideálne do 15 dní) zaplatiť kúpnu cenu za budovy a pozemky, musela by mu SNS požičať. Tak 1 mld Eur. Mať tie Vaše vysnívané podiely SR potravín, predával by len počas sezóny a jeden, maximálne 2 dni v týždni. Predavačky by u Vás určite zarábali viac ako inde a pokuty vo výške 1 mil Eur by ste asi tiež s radosťou platili, veď predsa ide o dobrú vec a pomáha to štátu. Kľudne by ste trpeli štátnu šikanu a nekonečné kontroly a keby ten reťazec náhodou prežil mesiac a musel by vrátiť SNS počiatočnú investíciu (alebo jej časť), predseda NR SR by predsedu SNS určite označil za niekoho, kto vyváža zisky a neplatí tu daň z príjmov právnických osôb.
Ak by totiž potravinárstvo bolo také "Eldorádo" ako tvrdíte, tak už dávno je v rukách SNS alebo iného politika. Lebo práve Vaša strana je magnet na "eldoráda" a za niektoré už Vaši ministri sedia a ďalší budú.
