reklama

Podiel slovenských potravín na pulte - skutočná pravda

Dnes sa pokúsim vysvetliť, aký nezmysel je vykazovanie % podielu zastúpenia slovenskej potraviny na pulte obchodu a s akou hlúposťou sa posledný rok operuje.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (26)
  • Potravinárstvo je vďačná politická téma.

Dotýka sa každého z nás. Všetci jeme, musíme nakupovať. Nie je dôležité či v našom domácom menu prevláda nejaká komodita, alebo naopak úmyselne chýba. Ekonomická sila domácnosti, je však už iná vec. Všetci za potraviny platíme. A ruku na srdce, kto platí rád ? Nikto. Správne cielený útok u nás automaticky vyvolá primárnu a sekundárnu reakciu. Primárna reakcia je hnev a rozhorčenie. Presne podľa očakávaní. Sekundárna reakcia je zvýšenie dôvery a obľúbenosti toho kto útok vedie.Toto poznáme už z histórie. Preto davy kameňovali nevinných, preto sa mohlo upaľovať na hraniciach. Stačí ak predmetom útoku je neznáma. Ak je útok vedený správne, zabezpečí, že dav neskúma skutočnosť ale stotožní sa s dôvodmi útoku, lebo sa útok dotýka citlivej "struny" nášho ja. To potraviny skutočne sú. Sekundárna reakcia zabezpečí, že "ochrancovi" našich záujmov sme ochotní dôverovať viac, bez preverovania a sme automaticky ochotní nevidieť to, čo by sme videli ako úplne nestranní.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
  • Definícia slovenskej potraviny

Riadna definícia slovenskej potraviny neexistuje. Úbohý pokus prof. Jahňátka nadefinovať vyhláškou slovenskú potravinu sa stretol viac so smiechom, ako s pochopením. Podľa nej aj balený banán môže byť slovenský. Slovíčka v zákonoch menia ich zmysel. "ak nie je možné dopestovať" znamená, že ak vláda úplne položí farmárov a ovocinárov, bude naplnená dikcia nemožnosti dopestovať. Ak nie je možné u nás dopestovať v dostatočnom množstve, podiel vstupných surovín na výrobu už zrazu nemusí byť dodržaný (75% z domácej produkcie) a výsledný výrobok môže byť označený ako slovenský. Pozor môže,ale nemusí. V čase keď sa vyhláška tvorila na MPaRV som osobne dával pánovi ministrovi návrh, aby vznikol národný register potravín, vedený na ministerstve a garantovaný ministerstvom. Tento register by jasne deklaroval skutočnosť výroby a skutočnú slovenskú potravinu. Vopred odsúdené na neúspech. Prečo ? Zrazu by bolo všetkým jasné, aké úbohé čísla by sa dosiahli. Holá pravda a skutočný stav agrosektoru. Bol by nespochybniteľný. Na druhej strane by to bol jedinečný a funkčný spôsob ako reálne sledovať nie len podiel na pultoch, ale aj skutočný trend a možnosti výrobcov potravín. Už by to nemohli byť bombastické vyhlásenia o ochrane slovenského spotrebiteľa, o ochrane slovenského výrobcu a podobne. Boli by to holé fakty. A tie nikto nechce. Tak vznikla nejasná správa o konci sveta - definícia slovenskej potraviny.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
  • Metodika vykazovania

Ktokoľvek, kto sa zaoberá trendom, analýzami a skúmaním čohokoľvek Vám potvrdí, že najdôležitejšia je definícia metodiky. Preto je možné vykonávať skúšky v rôznych laboratóriách a výsledky porovnávať a z toho určovať závery. Ak by ale každé jedno laboratórium vykonávalo skúšky podľa rôznej metodiky, nikdy by sa výsledky nedali relevantne porovnať. Presne z toho istého dôvodu zapadla prachom geniálna aktivita pod názvom dvojaká kvalita medzi krajinami EÚ. Každá jedna totiž skúmala iné vlastnosti potravín, podľa rôznych metodík a následne sa snažili porovnať neporovnateľné. To je to isté ako keby Slovensko skúmalo či u nás vyrábaný automobil ma 4 kolesá, Poľsko by skúmalo, či hrúbka laku nepresiahla 1 mm, Maďarsko by skúmalo, či všetky sklá na vozidle majú značku EÚ a Čechy by preskúmali, či vo svetlách výrobca používa úsporné žiarovky. Potom sa stretnú ministri V4 a na základe odchýliek ich metodík a testov spoločne vyhlásia, že v rámci V4 výrobcovia klamú spotrebiteľa. Presne preto nám EÚ odkázala, že vytvorí jednotnú metodiku testovania "kvality" potravín (inak do dnes neexistuje). Iba tak totiž testy majú nejakú vypovedaciu hodnotu a dajú sa porovnávať. Presne tak isto to je s určením toho, čo je a čo nie je slovenská potravina. Prečo tak obšírne ? Dôvod je prozaický. Ak totiž prikážem zákonom vykazovať % podiel slovenskej potraviny, aj žiačik základnej školy vie, aké vstupy potrebujem na výpočet. Percento je stotina z celku. Je to spôsob ako vyjadriť časť celku (čiže zlomok) pomocou celého čísla. Takže potrebujem 2 hodnoty. Celok vyjadrený v celkovom počte položiek na pulte (inak sortiment), čo nie je zložitá operácia pre akéhokoľvek obchodníka a počet slovenských položiek. Tu už začína problém. Zákon totiž neprikazuje výrobcovi potravín jednoznačne identifikovať slovenskú potravinu. Takže ak chcem počítať mám niekoľko možností :

SkryťVypnúť reklamu
reklama
  • Hĺbková analýza a vytvorenie zoznamu "slovenských" potravín

Ak by som chcel vykazovať pravdivo, musím preskúmať každú potravinu, ktorú hodlám zaradiť do skupiny slovenskej. Musel by som navštíviť každú jednu výrobu, prekontrolovať receptúry, podľa vysledovateľnosti by som napočítal podiel slovenských vstupných surovín a následne by som dokázal hodnoverne určiť, či potravina spĺňa alebo nespĺňa definíciu slovenskej. Toto by som musel opakovať pre každú jednu výrobnú šaržu. Prečo ? Lebo definícia by bola hodnoverne preukázaná len na časovo ohraničené obdobie dočerpania výrobných vstupov kontrolovanej šarže. Stačí ak sa zamení dodávateľ suroviny a už nemusí byť dodržaný podiel a tým pádom by už potravina, ktorá včera bola slovenská, zajtra byť nemusí. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
  • Sídlo výrobcu

Jednoduchšie je sa tváriť, že ak dodávateľ potraviny má sídlo na území SR, jeho výrobky sú slovenské. Nakoľko zákonná povinnosť určenia či potravina je alebo nie slovenská neexistuje, nič som neporušil. Tu sa však dostávam do situácie, že aj veľkoobchod, čiže priekupník sa dostane do zoznamu výrobcov a ak má vo svojej ponuke slovenské a zahraničné, vykážem aj tie zahraničné ako slovenské.

  • EAN - čiarový kód

Ean už je zaujímavejší, definuje nám o.i. aj krajinu, kde je EAN zaregistrovaný. Takže je vysoký predpoklad, že ak sa rozhodnem vykazovať podľa EAN kódu, bude to najlacnejšie, najmenšia chybovosť a ľahko vykazované z rôznych systémov. Problém trochu robia vážené,balené výrobky, kde je iná skladba tvorenia EAN kódu, tu musím prejaviť svoju kreativitu a najskôr sa prikloním k sídlu výrobcu. Skúste si ale niekedy kúpiť kvalitnú škótsku whisky v darčekovom balení a zistíte, že EAN na balení začína 858 čiže je naša, slovenská :-) aj napriek tomu, že na fľaši je úplne iný EAN kód. Nakoľko sa ale sníma na pokladni darčeková kazeta, v systéme je EAN tejto kazety.

Veľmi obšírne som opisoval ako vypočítam podiel. Prečo ? Som presvedčený, že teraz je jasné, že iba pri metodike určenia slovenských potravín sú také rozdiely, že sa tieto čísla jednoducho nedajú porovnávať. Ak niekto tvrdí, že jeden reťazec má 38% slovenských a druhý 70% je to iba otázka metodiky. Ak budem chcieť vykázať 93% tak ich vykážem, stačí len správne zvoliť metodiku. Metodika nie je určená zákonom, nie je určená POVINNÁ osoba ktorá určí a ponesie zodpovednosť za identifikátor "slovenská". Ak nie je zákonom definovaná metodika, nie je možnosť rôzne metodiky trestať.

  • Široký sortiment je vždy trest 

Teraz si skúsme odmyslieť všetko, čo som popísal vyššie. Predstavme si , že máme jasno v tom , že na stole stoja 4 jogurty, ktoré spĺňajú definíciu slovenskej potraviny.

Ak ste obchodník č.1, ktorý má celkový sortiment 6 jogurtov a v ponuke máte aj tie konkrétne 4, dostávate sa na úroveň 67% zastúpenia slovenských potravín.

Ak ste obchodník č.2, ktorý má celkový sortiment 8 jogurtov a v ponuke máte aj tie konkrétne 4, dostávate sa na úroveň 50% zastúpenia slovenských potravín.

Ak ste obchodník č.3, ktorý má celkový sortiment 20 jogurtov a v ponuke máte aj tie konkrétne 4, dostávate sa na úroveň 20% zastúpenia slovenských potravín.

Aký je rozdiel medzi týmito 3 obchodníkmi ? Z pohľadu slovenského dodávateľa žiaden. Dodávateľ totiž dodáva do všetkých 3 sietí. Aký je rozdiel z pohľadu MPaRV ? Ten čo má 67% zastúpenie dostane výnimku z mimoriadneho odvodu a ten čo má 20% bude správne mediálne likvidovaný. A teraz sa vraciam k úvodu môjho článku.

SNS cielene zaútočila na vnímanie občanov. Dôvody sú čisto ekonomické a mocenské. Žiadny záujem o spotrebiteľa, žiadny reálny záujem o oživenie výroby. Správne zvolená stratégia. Najskôr je potrebné vzbudiť pochybnosť o kvalite celého sortimentu a identifikovať vinníka. Preto kauza dvojakej kvality potravín. Nezmysel, ale excelentne mediálne zvládnutý. Bod číslo 1 propagandy - Vznikol všeobecný dojem, že zákazník platí (a ozaj nerád) viac ako si ten tovar zaslúži, lebo je menej kvalitný ako ten slovenský. Pozor, vinník nie je výrobca, ktorý vyrobí menej kvalitnú potravinu, vinník je obchodník, ktorý ju úmyselne dováža. Bod číslo 2 propagandy - Slovenský tovar je kvalitnejší. Je to absolútny nezmysel odkedy sa do národnej legislatívy implementuje spoločné právo EÚ. Kým sme mali výlučne národné normy, mohli sme tvrdiť, že výsledný výrobok je v súlade s očakávaním autora normy. Ak bola norma vytvorená na základe poznatkov vedy a výskumu, bola v nej implementovaná výživová stratégia štátu a zlepšenie zdravia priamo spojené s výživou obyvateľstva, mohli by sme tvrdiť, že norma zabezpečuje kvalitnú potravinu na požadovanej úrovni. Ak však do národnej legislatívy implementujeme právo EÚ, dostávajú všetky členské štáty rovnaké požiadavky na výrobu potravín. Takže ak niekto tvrdí, že rovnaká potravina vyrobená na Slovensku je kvalitnejšia ako identická potravina vyrobená v inom členskom štáte, klame ! 

Ak totiž v inom členskom štáte bude vyrobená taká istá potravina, bude dodržaná tá istá legislatíva, bude rovnako kvalitná ako tá, čo je vyrobená u nás. To je to isté, ako by ste dali vyrobiť hriadeľ sústružníkovi na Slovensku a v Poľsku. Obaja majú rovnaké sústruhy, obaja majú rovnaký kus materiálu na obrobenie, obaja musia dodržať rovnaké postupy výroby. Dovolíte si povedať, že ten slovenský finálny výrobok bude kvalitnejší ? Určite nie.

  • Môj obľúbený záver

Máme tu hlúpu a nevykonateľnú definíciu toho, čo je slovenská potravina. Nemáme tu reálne určenú metodiku určenia podielu zastúpenia určitej skupiny tovarov na celkovom počte. Čím širší sortiment pre konečného spotrebiteľa, čiže slovenského zákazníka, tým horšie postavenie voči vládnucej triede.

Geniálne zvládnutá propaganda zabezpečila dojem, že záujmy slovenského spotrebiteľa chráni SNS a zvýšené sympatie zabezpečia, že dav ľudí neskúma či dôvod vojny je skutočný alebo vymyslený. Logicky nevysvetliteľná vojna je vyhlásená a dôvod ? Ochrana slovenského spotrebiteľa a výrobcu. To sa dobre počúva a ak sa bude správne mediálne vystupovať, určite to zvýši sympatie u davu potencionálnych voličov. Hlavne ak sa používajú vety typu "som jediná ministerka čo pre slovenských výrobcov niečo robí" , "som jediná ministerka, ktorá bojuje za práva spotrebiteľov aj na pôde EÚ". 

Všetky útoky za ostatný rok z dielne MPaRV sú podložené nedostatočným % podielu slovenskej potraviny. Verím, že som dnešným článkom jasne objasnil, že % podielu je absolútne hlúpe a nič vypovedajúce číslo. Absolútne som presvedčený, že národná hrdosť pri potravinách je na mieste. Absolútne sa stotožňujem, že slovenský výrobok má byť prvá voľba slovenského spotrebiteľa, ale nie pre to, že je slovenský. Preto, lebo vystihuje špecifiká, chuťové rozdiely, historické korene. Ale nesmie to byť na úkor zvýšenej ceny, alebo prikázané zákonom. Ak je výrobok kvalitný, spĺňa očakávania spotrebiteľa, spotrebiteľ ho bude kupovať. Ak ho bude kupovať, bude ho požadovať po svojom obchodníkovi a ten ho jednoducho zabezpečí - to je trh.

Ak však hlúpe číslo, je jediný dôvod na vznik zákonných regulácií, zvyšovanie cien a daní.....ostáva otázka či ten prívlastok, použitý pre číslo, nie je lepšie použiť pre zákon, či jeho autora.

To už ale nech posúdi každý sám....

Martin Ondráš

Martin Ondráš

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  164
  •  | 
  • Páči sa:  320x

Viac ako 20 rokov sa aktívne venujem potravinovej bezpečnosti, kvalite potravín a potravinovému právu. Nie len na úrovni SR, ale aj v rámci krajín V4. Som presvedčený, že spotrebiteľ má byť informovaný a nie klamaný. Zoznam autorových rubrík:  SpoločnosťSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu