Stav AGRO sektoru - skutočná pravda

Autor: Martin Ondráš | 19.12.2018 o 9:30 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  1679x

Dnes skúsim preložiť do zrozumiteľnej reči jeden z najtragickejších dokumentov, ktoré som mal možnosť preštudovať. Útvar hodnoty za peniaze (ministerstvo financií SR) zverejnil priebežnú správu o stave poľnohospodárstva

Prečítal som mnoho dokumentov, ktoré vypracoval vládny aparát. Niektoré mali hlavu a pätu, iné boli zábavné. No existuje pár dokumentov, ktoré stoja za štúdium. Dnes sa budem venovať dokumentu, ktorý absolútne potvrdzuje to, čo od začiatku píšem vo svojich blogoch. Ministerstvo financií má vo svojej gescii aj útvar, ktorého hlavná úloha je posúdiť, či peniaze daňovníkov budú/sú/boli skutočne vynaložené najlepšie ako je možné pre dosiahnutie stanoveného cieľa.

December 2018 - z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu bola vykonaná analýza fungovania rezortu ministerky Matečnej pod taktovkou SNS.

Dokument má 105 strán a množstvo grafov a tabuliek s výpočtami. S týmto Vás nejdem zaťažovať, vyberiem to najdôležitejšie a skúsim vysvetliť.

  • Pridaná hodnota v poľnohospodárstve na hektár pôdy je nízka, dôvodom je štruktúra poľnohospodárskej produkcie na Slovensku, v ktorej dominuje produkcia s nízkou pridanou hodnotou.
  • Pridaná hodnota je v porovnaní s EÚ na nízkej úrovni aj v potravinárskom priemysle. Slabo rozvinutý potravinársky priemysel brzdí rozvoj aj primárnej poľnohospodárskej produkcie.
  • Pätina najväčších poberateľov dostáva približne 94 % všetkých priamych platieb. Koncentrácia priamych platieb je na Slovensku najvyššia z pomedzi členských štátov EÚ. 
  • Miera regulácie trhu s pôdou je na Slovensku 4. najvyššia v rámci EÚ. Súčasná regulácia vytvára prekážky na rozvoj poľnohospodárskej produkcie a na zmenu štruktúry výroby. Rozdrobenosť vlastníctva spôsobuje, že vlastníci pozemkov a hmotného majetku nemajú reálnu možnosť pristúpiť k usporiadaniu vzájomných pomerov, čo obmedzuje riadne fungovanie trhu s pôdou.
  • Prostriedky Programu rozvoja vidieka 2014 – 20 klesli o 23% aj národným rozhodnutím Slovenska (presun 22% prostriedkov na priame platby a nižšie spolu financovanie).

Takže, máme tu 5 oblasti, ktoré priamo riadi štátny úradník a čo sme vyskúmali ? Vyskúmali sme, že máme obrovskú reguláciu zo strany štátu a presne táto regulácia (rozumej nezmyselné a neodborné zákony SNS) sú hlavný dôvod a prekážky, ktoré brzdia rozvoj. Aj napriek tomu, že minorita poberateľov podpory zinkasuje majoritu celej pomoci, pridaná hodnota je nízka. Ako je to možné ? Jednoducho. Dominuje produkcia s nízkou pridanou hodnotou (obilniny, olejniny). Do toho nám vojde zákonom chránená potravinárska výroba, ktorá je slabo rozvinutá a tiež sa zameriava na výrobu s nízkou pridanou hodnotou. To je ďalšia brzda rozvoja primárnej poľnohospodárskej výroby, ale to nám nestačí. Naša vládna garnitúra veľmi dobre vie, že vyplácanie dotácií je zaujímavé len pre úzky okruh poberateľov. Aby ich ešte viac podporila, presunula 22% všetkých prostriedkov na priame platby. Platbu na hektár, nie na produkciu.

  • Plocha lesov na Slovensku sa podľa oficiálnych štatistík každoročne zvyšuje. Naopak, podľa satelitných údajov sa plocha lesa do roku 2012 zmenšovala. Dôvodom rozdielnych záverov je odlišná definícia lesa.
  • Hospodárenie štátnych a neštátnych lesov je výrazne odlišné. Zisk na m3 ťažby dreva je u neštátnych lesov až štyri krát vyšší ako u štátnych lesov. 
  • Oproti vyspelým krajinám ťažíme nadmerné množstvo dreva. Zdravotný stav lesov je jedným z najhorších v rámci EÚ 28.

Odlišná definícia, je v preklade oficiálne klamanie. Nevychádza výkaz, nezmeníme spôsob práce. Zmeníme definíciu toho, čo je les. Smutné, ale na Slovensku bežné. Tragickejšie už vychádza skutočnosť, že Štátne Lesy zjavne nedokážu hospodáriť. Zarobiť 25% z toho, čo dokáže súkromný vlastník lesa na m3 tažby ? Ekonomická genialita. Aj napriek tomu, že nedokážeme riadne na ťažbe zarobiť, ťažíme nadmerne. O tom ako sa o les staráme vypovedá posledná veta. 

  • Slovensko patrí medzi krajiny EÚ s najnižšou štátnou pomocou pre poľnohospodárstvo
  • V roku 2018 sa rozpočtujú výdavky MPRV SR vo výške 1,1 mld. eur, čo predstavuje asi 1,2 % HDP a 3,2 % výdavkov rozpočtu verejnej správy.
  • V rozpočte MPaRV SR boli alokované prostriedky na pomoc v poľnohospodárskej prvovýrobe vo výške 30 mil. eur ročne ako aj výnos z osobitného odvodu pre obchodné reťazce (73 mil. eur v 2019). Zdroje budú využité na systémovú podporu sektora, predovšetkým v oblasti manažmentu rizík, zlepšenia administratívnej a IT kapacity prerozdeľovania fondov a posilnenia priorít revízie.
  • Za obdobie 2010-2016 bol priemer štátnej pomoci na hektár v SR 14 eur, priemer EÚ 44 eur a priemer V3 49 eur.

Tento odstavec nám jasne popisuje, že tento štát zaujíma poľnohospodárstvo a lesníctvo iba do rozsahu EÚ fondov. To je priorita. Nasleduje biznis s drevom. Pre štát stratový, pre pár jednotlivcov veľmi zaujímavý.Ak si ale pozrieme reálnu štátnu podporu, sme na úrovni 30% priemeru EÚ a okolitých krajín. No a posledné dva body stoja už len za trpký úsmev. Nestačí miliarda z vreca EÚ, je potrebné z našich vreciek vytiahnuť 73 mil Eur. Kvapka v mori. Muselo to byť ? Áno muselo, nenásytnosť prevláda nad zdravým rozumom.

  • V prepočte na hektár poľnohospodárskej pôdy vyprodukovalo Slovensko hodnotu 1 075 eur, čo je najmenej z krajín V4 a približne 47 % priemeru EÚ. Z hľadiska hrubej pridanej hodnoty je výkonnosť Slovenska ešte horšia, a síce na hektár poľnohospodárske pôdy tvorí slovenské poľnohospodárstvo približne 246 eur, čo je 23 % priemernej hrubej pridanej hodnoty v EÚ .Slovensko dosahuje najnižšiu produkciu v poľnohospodárstve na obyvateľa z krajín EÚ,
  • Miera zamestnanosti v poľnohospodárstve sa v SR znižuje najrýchlejšie spomedzi krajín EÚ. Pokles zamestnanosti v poľnohospodárstve na celkovej zamestnanosti v ekonomike od roku 1995 dosiahol v SR 69 %, kým v EÚ 28 to bolo 49 %.
  • Na Slovensku pripadá na 1 000 ha pôdy približne 25 pracovníkov, čo je v rámci EÚ jedna z najmenších hodnôt. Je to spôsobené štruktúrou fariem na Slovensku a zároveň relatívne nízkou zamestnanosťou v poľnohospodárstve (Ciaian P. P., 2009).

Na Slovensku je 25 658 fariem ktoré obhospodarujú 1 889 819 ha pôdy (2016). Dominujú veľké farmy. Priemerná veľkosť farmy v SR patrí medzi najväčšie v EÚ a veľké farmy obhospodarujú takmer celú pôdu na Slovensku.Dvadsať percent najväčších fariem v SR obhospodaruje 94 % pôdy (v EÚ je to v priemere 82 % pôdy). V západnej Európe prevládajú rodinné farmy, ktoré majú na produkcii poľnohospodárstva významný vplyv. Menej ako 4 % najväčších fariem na Slovensku vyprodukuje až 75 % z celkovej produkcie v sektore. Pre porovnanie, v Nemecku 6 % najväčších fariem vyprodukuje menej ako 50 % celkovej produkcie. 

Neviem ako Vám, ale mne táto národná matematika moc nesedí. 20% fariem obhospodaruje 94% pôdy, ale 4% fariem vyprodukuje 75% celej produkcie.

Čo preboha robí ten zvyšok poberateľov dotácií ? Poberá dotácie, nič viac. O nebezpečnosti centralizácie som napísal samostatný blog. Tieto zistenia len dokazujú, ako veľmi je to zlé.

SNS ročne rozhádže 1,1 mld Eur prostredníctvom MPaRV s vedením ministerky Matečnej a aj napriek tejto viac ako miliarde, nedosahuje žiadne výsledky, naopak stále sa vzďaľujeme našim susedom. V absolútne všetkých meraných výsledkoch. Najvýraznejšie sa SR odlišuje v pestovaní olejnín, oproti EÚ sa pestujú na 2,5-krát väčšom podiele rozlohy pôdy. Na Slovensku sa ovocie pestuje iba na 0,2 % a v EÚ na 8-krát väčšom území.. V prípade zeleniny je Slovensko na tom podobne, v EÚ sa zelenina pestuje na 4-krát väčšom území.

Presun prostriedkov medzi 1. a 2. pilierom znamená možnosť pre členské štáty presunúť 15 % prostriedkov z 1. do 2. piliera a naopak, presun 15 % prostriedkov 2. piliera do rozpočtu pre priame platby. Členské štáty, ktorých priame platby na hektár nedosahuje 90 % priemeru EÚ môžu presunúť 25 % prostriedkov 2. piliera do rozpočtu na priame platby. Flexibilita medzi piliermi dáva členským štátom možnosť prispôsobenia poľnohospodárskej politiky národným potrebám. Flexibilitu prostriedkov medzi piliermi využilo 11 členských štátov EÚ v prospech programu rozvoja vidieka. Slovensko, naopak, navýšilo sumu PP na úkor zdrojov PRV.

Záverom musím smutne skonštatovať, že ani útvar hodnoty za peniaze nič nové nepovedal. Tieto fakty sú tu dávno a všetci o nich vedia. Dokazuje to smutný skutkový stav kam to politici dokážu dostať. Poukazuje to na to, ako sa to dá zničiť. Vysať. Majú v rukách všetky možnosti, keby chceli. Nechcú. 

Len potom ma celkom zaujíma, ako dosiahne SNS želateľný cieľ mať na pultoch Slovenské potraviny ?

Jednoducho. Budeme žuť repku olejnú, pšenicu a zapíjať čerstvým kravským mliekom. Iba tak totiž dokážeme podporiť tak geniálnu stranu ako je SNS a naplniť jej cieľ - úplne vydrancovanie poľnohospodárstva, potravinárstva, lesníctva na Slovensku. Hrdo, odborne a slušne !

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Európske jadro či konšpirácia z Aachenu? Prečo sa Francúzi a Nemci zblížili

Merkelová vidí ďalší krok k európskej armáde.

Dobré ráno

Dobré ráno: Chcel vypovedať, Kosík záhadne zmizol

Bol svedkom pri zavlečení Kováča do cudziny.

Stĺpček Petra Schutza

Čo môže byť za únosom Kosíka

Vidieť súvislosť s jeho svedectvom proti Lexovi je dosť zložité.


Už ste čítali?