Až raz budem ministrom....

Autor: Martin Ondráš | 2.1.2019 o 9:30 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  924x

Sme malá krajina v srdci Európy. Máme úrodné polia, rozsiahle lesy, potenciál byť lídrom v sektore poľnohospodárstva a potravinárstva. Čo nám chýba ? Chuť, odvaha a zodpovednosť.

  • Položili ste si niekedy otázku prečo to vlastne celé nefunguje ? 

Prešli sme si zložitými obdobiami, vznik spoločného štátu, vojny, socializmus. Normalizácia a potláčanie vlastníctva zdecimovali náš postoj k jedinej hodnote, ktorá sa nemení na burzových trhoch. Pôda. Pôda je skutočne jediné, čo robí našu krajinu krajinou. 

Nežná revolúcia a pád socializmu otvorila cestu. Neskoro sme zbadali, že sme za susedmi poriadne zaostali. Tam, kde sme v prvej republike boli európska špička, dnes sme na úplnom chvoste. Tam, kde sme učili ako to robiť, sa dnes pozeráme ako to ide, keď sa chce.

Demokracia a vstup do EÚ opäť zamiešali karty. Pol národa plače, že nemá socialistické istoty, druhá polovica sa snaží dobehnúť vyspelý trh. Obe bežia od seba, zabudli, že do cieľa aj tak musia prísť spolu. Agrosektor prežíva, nežije. Prečo ?

Bezhlavá privatizácia, bez definície štátneho záujmu dovolila krach 90% subjektov v poľnohospodárstve. Problém nie je ten krach, problém je to systematické vyciciavanie. Ak cestujete naprieč SR uvidíte zničené a schátrané budovy, traktory čo patria už do múzea a nie na pole. Vidíte lúky a pasienky zanesené náletmi drevín a buriny. Vidíte polia, ktoré nie sú udržiavané. Dokonca na ornej pôde vidíte slnečné elektrárne, nákupné a logistické centrá. Toto bol dôvod privatizácie. Získať pôdu, majetok, parcely a tie následne kapitalizovať. Je fenomén našej krajiny, že sa orná pôda dokáže zmeniť na stavebné pozemky. Zázrak alebo úmysel ?

  • Prečo Agrosektor musí byť štátny záujem ?

Agrosektor plní niekoľko dôležitých funkcií. Medzi najdôležitejšie patrí zabezpečenie potravinovej sebestačnosti. Opakujem sebestačnosti, nie bezpečnosti. Na čo sa absolútne zabúda je model dotovania výroby potravín v členských štátoch EÚ. Na dotačnú schému sa skladajú všetky členské štáty, samozrejme podielom ekonomík. Ale ten istý podiel je aj v spotrebe.Takže ak sa nakupujú potraviny napríklad v Poľsku, aj na ich dotovanie sa skladáme. Ak už sa máme na niečo skladať, skladajme sa, ale musí to mať aj pre nás pridanú hodnotu. Pridaná hodnota je diverzifikácia rizika. Čím je ekonomika štátu menej závislá na jednotlivých strategických činnostiach, tým je stabilnejšia a nepodlieha výkyvom. Možno tak nerastie, ale ani tak nepadá v časoch krízy. 

  • Výroba potravín je povinnosť, nie zábava

Stovky miliónov, takmer jedna miliarda obetí hladu a podvýživy nabádajú ľudstvo k zvratu tohto smutného stavu a k vybudovaniu sveta, kde nebude umierať toľko ľudí, kvôli hladu.
Podvýživa sa vyskytuje všade na svete. Aj keď jej prejavy sú rôzne, nie je pochýb o jej vážnosti vzhľadom k tomu, že ne svete je viac ako 900 miliónov ľudí chronicky podvyživených. Takmer 13 miliónov detí mladších ako 5 rokov umiera ročne na choroby, ktoré sú priamym aj nepriamym dôsledkom hladu, smädu a podvýživy. Boj s hladom a podvýživou nie je len, ale aj otázkou produkcie potravín.

  • Hlad, bieda a chudoba je jeden z dôvodov migrácie

Nechcem tu dnes skutočne rozoberať túto citlivú tému, ale stačí sa zamyslieť, prečo naši pradedovia migrovali po celom svete. Za robotou. Dôvod ? Hlad a chudoba u nás. No našťastie je 21 storočie a Európa už nie je hladová dolina. Poľnohospodárstvo musí dokázať vyprodukovať toľko potravín, aby sa zabezpečila základná spotreba domovských krajín a po jej zabezpečení, je naša psia povinnosť potraviny, ktoré dokážeme vyrobiť dostať do krajín kde je hlad a bieda. 

Ak sa eliminujú dôvody (aj keď len čiastočne) pre migráciu, tento fenomén už nebude tak drahý a neriešiteľný.

Preto mi príde mimoriadne hlúpe, ak mliekári vylievajú mlieko, lebo je nízka výkupná cena. Ak sa spaľuje obilie, lebo ho je prebytok. Ak sa na najbonitnejšej pôde pestujú plodiny, čo nemajú s výrobou potravín nič spoločné. Ak v sadoch zhnije ovocie, lebo ho nemá kto pozbierať.

Farmári musia dokázať obrábať každý jeden m2 obrobiteľnej ornej pôdy. Musia mať v poriadku každý jeden m2 ovocného sadu či vinice. Prečo ? Lebo ju máme. Na rozdiel od mnohých krajín, čo ju nemajú. Produkciou potravín na úrovni štátu sa zníži závislosť na dovoze komodít, ktoré vieme sami vyrobiť. Okrem toho, rozumné obrábanie pôdy zabezpečí zvyšovanie jej hodnoty. Obrobená a upravená krajina je vizitka dobrého hospodára. Stačí sa pozrieť do Holandska, Švajčiarska alebo vedľa do Rakúska.

  • Ja si nedovolím tvrdiť, že jablko dopestované na Slovensku je kvalitnejšie ako iné.

To je politikárčenie a slaboduchá manipulácia s verejnou mienkou. Ja ale tvrdím, že náklady na dopestovanie jablka v Európskom priestore sú rozsiahlo dotované, vrátane našich príspevkov. Je trestuhodné, ak jablko dokážeme dopestovať u nás, prečo to nerobíme. Dotácie poberáme, do spoločného vreca prispievame a ? Tým to končí.

To isté platí o špeciálnej rastlinnej výrobe alebo o ktorejkoľvek oblasti živočíšnej výroby. Prečo sú okolité krajiny lacnejšie v živočíšnej výrobe ? Jednoduchá odpoveď. Menej sa rozkradne a viac do systému natečie peňazí.

  • Stratégia musí byť jasná na viac ako 4 roky

My totiž nemusíme vyrobiť a dopestovať úplne všetko. Máme výbornú klímu, máme excelentnú bonitu pôdy, máme rozsiahle TTP a pasienky. Máme dokonca aj špičkových odborníkov či už na SPU v Nitre alebo na UVLF v Košiciach. Máme farmárov, máme chovateľov. Dokážeme naplánovať ako osevné plány (podľa bonity pôdy, závlahových a klimatických podmienkach) tak živočíšnu výrobu. Máme rozsiahle výrobné a spracovateľské kapacity. Máme všetko,okrem ochoty niečo urobiť.

  • Uzavretý kruh

Jedna z predností našej krajiny je to, že ten kruh vieme uzatvoriť.

Príklad : Ak totiž vieme ročnú spotrebu bravčového mäsa do výroby a na priamy predaj, vieme naplánovať stáda, prírastky, starostlivosť a aj rozsah kŕmenia. Ak vieme rozsah kŕmenia, vieme naplánovať potrebné ha na zabezpečenie kŕmnej suroviny. Ak vieme ročnú spotrebu mäsa, vieme naplánovať potrebný počet bitúnkov a spracovateľov. Ak mám, ako štát, pod palcom veterinárny dozor a vieme zagarantovať, že sa porazia a spracujú len zdravé a vyhovujúce kusy. Je podstatný rozdiel mať povedzme 4 špičkové bitúnky, ktoré kapacitne postačia na spracovanie ročného objemu spotreby mäsa ako mať 50 zastaralých a nefunkčných bitúnkov z čias socializmu. Ak dokáže štát garantovať stabilnú dodávku kvalitného mäsa pre spracovateľov, budú ju spracovávať. Ak ju spracujú, budú ju obchodníci kupovať. Ak ju budú obchodníci kupovať, bude v ponuke pre spotrebiteľa. Ak bude v ponuke pre spotrebiteľa v dostatočnej miere, cene a kvalite, vráti sa nám národná hrdosť. Ak bude výrobok dobrý, bude sa predávať ak sa bude predávať bude rásť dopyt. Ak porastie dopyt porastie objem predaja a ak porastie objem predaja zvýši sa spotreba a ideme späť k farmárovi. A presne toto je úloha eurofondov a ministra pôdohospodárstva. 

  • Škoda však, že len v mojej predstave......takže až raz budem minister....alebo  bude minister ktokoľvek iný, čo to ozaj myslí vážne, stačí zdravý rozum a niesť zodpovednosť. Byť viac manažér ako politik. Investovať čas, energiu a peniaze. Za svoju investíciu však vždy vyžadovať pridanú hodnotu. Inak je to len hádzanie peňazí do čiernej diery....
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Európske jadro či konšpirácia z Aachenu? Prečo sa Francúzi a Nemci zblížili

Merkelová vidí ďalší krok k európskej armáde.

Dobré ráno

Dobré ráno: Chcel vypovedať, Kosík záhadne zmizol

Bol svedkom pri zavlečení Kováča do cudziny.

Stĺpček Petra Schutza

Čo môže byť za únosom Kosíka

Vidieť súvislosť s jeho svedectvom proti Lexovi je dosť zložité.


Už ste čítali?