Dlho som dumal nad myšlienkou, čo sa s tým dá robiť. V podstate sú 2 možnosti. Prvá znamená nevšímať si tú špinu, odosobniť sa a nepripúšťať si to moc ku srdcu a venovať sa svojim povinnostiam otca, manžela, živiteľa rodiny a tajne dúfať, že sa niečo zmení. Druhá znamená, že zdvihnete hlavu, nájdete si svoje miesto a budete sa snažiť svojim umom a vedomosťami prispieť k zlepšeniu situácie.
Priznám sa, keď som si budoval profesnú kariéru, moc som sa o politiku nezaujímal. Načo aj. Stretával som sa s ministrami a vysokými predstaviteľmi ministerstiev iba preto, lebo to vyžadovala moja práca. Bolo mi viac menej jedno, kto je minister, kto je štátny tajomník alebo generálny riaditeľ sekcie. Dôležité bolo, či je, alebo nie je, možná diskusia s tým človekom. Diskusia nie o tom, kde bol na poľovačke, alebo aké má auto, dom či bazén. Diskusia vždy zásadne o tom, ako presadiť svoje pripomienky do legislatívy, ako zlepšiť prostredie, tou legislatívou tvorené, ako zlepšiť vymožiteľnosť práva, ako zlepšiť bezpečnosť potravín.
Toto platilo dovtedy, kým som neprebral zodpovednosť za potravinovú legislatívu V4. Vtedy som začal porovnávať. Porovnával som naše Slovensko s Českom, Poľskom, Maďarskom. Do toho moja účasť na rokovaniach britskej skupiny pre potravinovú legislatívu (British Retail Consorcium - BRC) s britskou vládou. Nakoľko som celý rozdiel opísal v inom mojom článku dosť podrobne, ( https://martinondras.blog.sme.sk/c/498631/preco-retazce-nezastavili-danka-skutocna-pravda.html ) nemá veľký zmysel ho opisovať znovu.
Myslím, že už je nad slnko jasné, že tu máme obrovský problém. To je asi fakt. Myslím, že ten problém je tak rozsiahly, že drobné kozmetické úpravy to asi skutočne nedokážu napraviť. Toto sú fakty. A predpokladám, že tento názor zdieľa väčšina. Ale tiež je fakt, že vulgarizmy, trestné oznámenia, návrhy na odvolávania a krik jeden na druhého nič neriešia. Kto vie počítať, čo je v parlamente väčšina, chápe. Kto má naivnú predstavu, že sa niečo zmení, nech si ju má. Nič sa nezmení, kým sa nezmení vláda. Aj to je fakt. A vláda sa môže zmeniť len riadnymi, alebo predčasnými voľbami. Predčasné voľby zjavne neprichádzajú do úvahy, nikto neprinúti túto vládnu trojku aby to dobrovoľne položila. Akú sú skutočné dôvody, prečo musí koalícia vydržať ? Na to tu máme politológov a komentátorov, nie moje úvahy. Ale všetci vedia a je to fakt, že dobrovoľne to nepustia a žiadne predčasné voľby nebudú. Za žiadnu cenu.
Takže ostáva rok do volieb. A teraz si dovolím malú úvahu, priemerne inteligentného občana SR , nerozhodnutého voliča, človeka, ktorý sa viac zaujíma o obsah ako o formu. Viete čo mi najviac vadí ? Žiadne pomyselné svetlo na konci tunela. Koho voliť ? Kto by ma presvedčil o tom, že to myslí vážne ? Kto by ma presvedčil o tom, že má jasný program ? Kto si zaslúži moju dôveru ? No vulgarizmy určite nie. Trestné oznámenia určite nie. Slaboduché prezentácie o svetlej budúcnosti na mňa tiež moc neplatia, lebo sa im nedá veriť. História nepustí. Národ je tak zmätený z toho, čo sa deje, že nevie kam skôr pozrieť, aby neobjavil ďalšiu kopu hnoja a špiny. Ak chýba obsah, aktéri tejto hororovej melodrámy sa uchýlia k tomu, čo historicky vždy zabralo.
Malá odbočka do minulosti
Dôvod úspechu ale aj pádu Judr. Mečiara bol postavený na otcovi národa. Presvedčil masy, že on jediný obráni národ najskôr pred komunistami, potom pred Čechmi, neskôr pred samým sebou. Pri ňom vyrástli dejatelia ako Slota, ktorý zas zabával národ alkoholom, vulgarizmami a tým sa snažil presvedčiť národ, že je jeden z nás, lebo Slovák sa rád zabáva, rád si vypije, rád si ponadáva na menšiny a vždy má pocit, že ho niekto bude utláčať, ak nebude v strehu. Ako protipól vznikla SMK, ktorá hnala vodu na mlyn Slotovi, kde sa len dalo. A tam zas vyrástol matador Bugár. Presne ten Bugár, ktorý si vedel predstaviť vládu bez Smeru, presne ten Bugár, ktorý drží koalíciu pokope ako koleso záchrany. Potom prišiel Fico, ktorý ako mladý, perspektívny, káder pochopil, že ako a čím sa manipuluje verejná mienka. Učil sa od tých najlepších. Mečiar, Slota , Bugár. Najskôr to nevychádzalo, lebo prišlo obdobie, kedy sa ľudu prestalo páčiť autokratické vedenie štátu a s prísľubom otvoreného trhu a modernej spoločnosti s minimálne dvojnásobnými platmi vyhral voľby Dzurinda. Prebudenie, že kapitalizmus nie je socializmus bolo tvrdé. Národ pochopil, že neexistuje spojiť trhovú ekonomiku a socialistickú starostlivosť o občana. Toto bolestivé prebudenie absolútne využila vychádzajúca politická hviezda Fico a sľúbil národu istoty. Istoty o ktoré ho pripravila transformácia z nefunkčného socializmu do polo funkčného kapitalizmu. Istoty, ktoré nikdy nevedel a ani nechcel splniť. Vyhral. A treba mu uznať, že 3 x po sebe. Využil všetko, čo sa naučil. Manipuloval verejnou mienkou, robil zásadne iba to, čo prinieslo zisk preferencií. Žiadna vízia, okrem osobnej, žiadna stratégia, okrem zneužívania moci. Výsledok vidíme a nepotrebuje komentár.
Na náš národ vždy platilo alebo vzbudiť hnev, alebo národné hrdosť. Hnev sa dá vzbudiť ľahko. Kto zodpovedá za Tvoje problémy ? Kto zodpovedá za to, že nemáš pred domom Mercedes ? Kto zodpovedá za to, že Ti nelietajú pečené holuby do úst ? No predsa Tvoja povinnosti niečo robiť, trhová ekonomika, ktorá zomelie tých najslabších všade, kde je aplikovaná a hlavne priama zodpovednosť za Tvoju budúcnosť. Musíš robiť, aby si zarobil. Musíš zarobiť na udržanie si svojej životnej úrovne, musíš zarobiť na školy pre svoje deti, musíš zarobiť na udržanie zdravia svojej rodiny. Musíš pomáhať svojim rodičom, dôchodcom. Musíš ? Normálna odpoveď je áno, populistická je nie. A toto bol jediný dôvod, prečo sa Ficovi tak dlho darilo. Tu predsa nešli ľudia do ulíc preto, lebo má niekto vlaky zadarmo. Tu predsa nešli ľudia do ulíc preto, lebo sa rozhadzujú vládne dotácie, ani preto, lebo sú obedy zadarmo. Tu išli ľudia do ulíc preto, lebo sa necítia bezpečne. Vláda uverila vlastnej výnimočnosti natoľko, až si zamenila vládnutie za diktát moci. Prečo ? No lebo došli námety ako držať ľudí v hypotetickej spokojnosti. Vyčerpali sa všetky kapitoly z rozprávkovej knihy Marxa a Engelsa. No a keď nezaberá cukor, nasleduje bič. Teror a strach. Podarilo sa.
Národné povedomie je tiež naša silná stránka, ak sa udrie na správnu strunu. SNS, bývalá SMK, dnes MOST a samozrejme ĽSNS by o tom vedeli písať knihy. Ako sa to robí. Kto je nepriateľ ? Všetci ! Inak hovoriaci, inak vyzerajúci, s inou farbou vlasov, očí , pleti. Nepriateľ je každý, kto sa jemne líši od cielene definovaného etalónu. Etalónu definície Slováka, Maďara, Róma, Rusína, Východniara, Západniara , životnej úrovne, potraviny, automobilu a takto by sme išli do nekonečného zoznamu. Je to o to nebezpečnejšie, že to nič nerieši, len povzbudzuje nenávisť a možné násilie. Vždy hľadajte nenávisť a možné násilie tam, kde nie je logika.
Prosím, stačilo.
Bojím sa zapnúť televízor pred 22,00 aby som mojim deťom nedával zlý príklad.
Bojím sa nechať noviny na stole, aby si moje deti nečítali o vraždách, mafiánoch, likvidácii osôb, korupcii na najvyšších postoch.
Zložito sa mi vysvetľuje, prečo by mali dodržiavať akékoľvek pravidlá, keď všade vidia, že nikto nemusí. Zložito sa mi vysvetľuje, že ľudom sa nenadáva. Zložito sa mi vysvetľuje, že ľudom sa neposmieva. Zložito sa mi vysvetľuje, že viac sa oplatí robiť čestne a poctivo ako klamať a podvádzať. Zložito sa mi vysvetľuje, že za svoje činy musia niesť zodpovednosť.
Čakám kedy konečne niekto príde a ukáže svetlo na konci tunela. Nie len sľuby, tie vie dať každý. Ukáže cestu a dokáže ma presvedčiť. Na základe analýzy , na základe argumentov. Slušne a odborne. S úsmevom a nie krikom. Zrozumiteľne, ale bez vulgarizmov a hlavne presvedčivo a s prirodzenou dávkou charizmy.
Dočkám sa ?
