reklama

Takto to ďalej skutočne nepôjde

V potravinárstve je kráľ jeden jediný účastník celej potravinovej vertikály. SPOTREBITEĽ - čiže práve Vy. Nikto iný.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Slovensko a jeho potravinová sebestačnosť je už roky iba sen. Nie, že by sme to nedokázali zvládnuť, to nie je ten problém. Problém je úmyselná zámena termínov, prekrúcanie pravdy a všadeprítomná propaganda.

Ako sa skutočne tvorí potravinová vertikála?

  • Vlastník pôdy, ktorá je vhodná na poľnohospodárstvo a potravinárstvo.

To môže byť občan SR,firma alebo štát. Ten pôdu môže obrábať sám, predať alebo prenajať niekomu, kto sa zaoberá jej zveľaďovaním a bezpečným obrábaním. Zveľaďovanie pôdneho fondu SR už dávno vypadlo zo slovníka kompetentných. Bezpečné obrábanie je spôsob, ktorým sa na pôde dopestuje požadovaná plodina a všetky postupy sa prispôsobia tomu, aby dopestovanie tejto plodiny malo čo najmenšie negatívne dopady. Kto zodpovedá za zveľaďovanie pôdneho fondu? Nikto. Kto by ale mal? Vlastník pôdy. Prečo? Lebo iba tak sa dá zabezpečiť, že pôda nestratí svoju bonitu ani hodnotu. Ak však nikto za nič nezodpovedá, stane sa to, čo vidíme na Slovensku. Skupovanie a zaberanie pôdy rôznymi skupinami, ale zásadne iba z dôvodu čerpania zaujímavých dotácií. Ak by tie dotácie neboli, alebo by boli nastavené transparentne a zásadne na produkciu komodít, podľa definovaného štátneho záujmu, neexistoval by reálny záujem skupín ovládnuť čo najrozsiahlejšie územia.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
  • Farmár, alebo ten. kto pôdu obhospodaruje.

Farmár by mal zásadne priamo zodpovedať za to, že svojou činnosťou nespôsobuje akékoľvek negatívne dopady na svoje okolie. Iba to sa dá nazvať zodpovedné hospodárstvo. Nie je zložité sústrediť chov bravčového mäsa na Žitný ostrov, problém sú tie rozsiahle dopady, o ktorých sa mlčí. Odstraňovanie týchto dopadov je často finančne náročnejšie, ako celé HDP vyprodukované týmito činnosťami. Chyba však nie je na strane farmára. Chyba je zásadne v absolútnej absencii stratégie štátu. Ak raz viem, že Žitný ostrov je najväčšia zásobáreň pitnej vody pre skoro 1 mil obyvateľov, tak k nemu musím pristupovať. Nemôžem sa tváriť, že životné prostredie patrí pod iné ministerstvo, ak ten, čo priamo zasahuje do kvality pôdy a spodnej vody, podlieha môjmu schváleniu a mojej kontrole. Ak toto všetko viem, musím nastaviť pravidlá tak, aby som riziko minimalizoval a nie pred ním zatvoril oči. Celá sebestačnosť v komodite bravčového mäsa sa dlhodobo pohybuje na úrovni 30-40%. Celý ročný objem obchodu v tejto komodite predstavuje 100-150 mil Eur ročne. Znečistenie spodnej vody, vysoké zostatky dusíku v pôde, zápach po močovine, ale hlavne hromadenie ekologickej časovanej bomby, sú skutočné sprievodné javy. Odstránenie týchto "vedľajších" javov bude predstavovať miliardy Eur. Pochopí už toto niekto? To isté platí o rastlinnej výrobe. Nadmerné používanie pesticídov a herbicídov na rozsiahlych výmerách pôdy. Dopad horší a podstatne drastickejší ako živočíšna výroba. Rozsiahly úhyn hmyzu a včelstva, otrávená voda a rieky. Pokusy s chemikáliami znamenali rozsiahle zmeny vo vlastnostiach a zložení pôdy. Znížená vododržnosť pôdy, zámena organického hnojiva za priemyselné a neriadený osev plodín, ktoré sú zásadne pestované pre chemický priemysel a palivá, majú zásadný dopad ako na vlastnosti, tak na bonitu a neskôr na životné prostredie. Sebestačnosť? V špecializovanej rastlinnej výrobe ešte nižšia ako v živočíšnej. Dopady? Obrovské. Náklady na odstránenie? Desiatky miliárd Eur. A raz sa vykonať budú musieť. Čím dlhšie sa odkladajú, tým väčšia časovaná bomba nás čaká. Skúste si sami odpovedať na otázku, kto sa k pôde a spôsobu jej obhospodarovania bude stavať zodpovedne. Ten, kto celé podnikanie postaví na vykázaní čo najrozsiahlejšej výmery a minimalizuje všetky svoje činnosti na tie, čo skutočne musí, alebo ten, čo skutočne vyrába, na trh nesie svoje meno a celé podnikanie ma postavené na kvalite a ekonomickej efektivite?

SkryťVypnúť reklamu
reklama
  • Výrobca potravín

Výroba potravín bola na Slovensku budovaná v časoch socializmu. Existuje síce pár špičkových výrobcov, ktorí kráčajú s dobou a ročne investujú rozsiahle prostriedky do technológií a inovácií, ale je ich skutočne menšina. Potom opäť. Finančné skupiny a pár agro barónov typu Andrej Babiš. Nie som zásadný kritik finančných skupín, ich podnikanie je založené na investícií a návratnosti s nejakým, vopred určeným, ziskom. To robí vo svojej podstate každý podnikateľ. Potravinárstvo nie je iné. Je to výlučne o tom, či dokážete svojho potencionálneho spotrebiteľa zaujať svojim výrobkom. Máte na to niekoľko možností. Historická - tu sa nachádzajú výrobcovia, ktorí sa roky nachádzali na našom trhu. Ich výrobky sú všeobecne známe a boli a sú dlhodobo spotrebiteľmi prijímané. Problém nastáva pri akomkoľvek pokuse o zlepšenie ekonomickej efektivity. To zas je potrebné vždy, keď niekto zasiahne počas hry do jej pravidiel. Zmena mzdy, ceny energií, príplatky za sviatky, dovolenkové poukazy a podobne. Pri "historickej" potravine moc možností nemáte. Inováciu spotrebiteľ nebude hodnotiť pozitívne, je na vlastnosti, chuť, vzhľad, balenie naučený. Potom môžete zmenšiť balenie výrobku, pri dodržaní pôvodnej ceny, ale to tiež nemôžete robiť donekonečna. Raz spotrebiteľ pochopí, že to čo drží v ruke už nie je ani 50% z toho, čo držal v ruke pred rokom, či dvoma. A dovtedy sa chodí s džbánom po vodu, až sa rozbije. Nasleduje skupina Trendy - tu sa nachádzajú výrobcovia, ktorí svoju výrobu smerujú na aktuálne nálady spotrebiteľa. V rôznych časových obdobiach vznikne nejaký názor a následne dojem, že napríklad BIO potraviny sú žiadúce, lebo sú vraj zdravšie, lepšie a pod. Že jogurt nemá obsahovať tuk. Že soľ v potravinách je nežiadúca, to isté o platí vraj o cukre. Výhoda tejto skupiny potravín je výlučne v ich neustálej inovácii. Obrovská nevýhoda je ich neistá a zle pochopiteľná cena. Ak je niečo "zdravšie" je to automaticky drahšie. No neviem, možno tomu skutočne nerozumiem, ale vyrobiť jogurt z vysokým obsahom tuku je podstatne finančne náročnejšie ako vyrobiť niečo, čo ako jogurt síce vyzerá, ale žiaden tuk neobsahuje. Takže by mal automaticky byť lacnejší. Opak je však pravda. Na druhej strane rozsiahla kampaň tiež niečo stojí. Negatívum na tejto skupine potravín je absolútna absencia vedeckého podkladu na tieto tvrdenia. Opäť ďalší dôvod, prečo je zásadná a potrebná štátna stratégia výživy obyvateľstva. Potraviny sa však musia vyrábať tak, aby výživové hodnoty reflektovali storočie v ktorom žijeme. Zloženia a povolené látky by mali reflektovať na vývoj zdravotného stavu obyvateľstva s prihliadnutím na preukázané vedecké súvislosti medzi zložkou potraviny a jej dopadom na zdravie,vitalitu či celkový stav spotrebiteľa. Ak sa vedecky preukáže, že napríklad soľ a jej nadmerné používanie má zásadný vplyv, upraví sa legislatíva pre výrobcov potravín a stanovia sa nové, prísnejšie hraničné limity. Vo všeobecnosti však musí platiť, že štát musí stanoviť pravidlá pre výrobu potravín tak, aby boli bezpečné a reflektovali požadované vlastnosti potravín. Nič viac nie je úloha štátu. Boj o trh a boj o spotrebiteľa musí prebiehať transparentne a bez štátnych zásahov. Neexistuje jediný dôvod na to, aby bola ktorákoľvek časť potravinovej vertikály "chránená" či zvýhodňovaná. Jedine ak by išlo o zvýhodňovanie "našich" a zlepšovanie ich ekonomických výsledkov. A to tu vidíme každý deň. Nech vyhrá ten, čo dokáže zaujať spotrebiteľa. Nech vyhrá ten, čo vyrába bezpečne a kvalitne. Nie ten, čo je chránený zákonom a nejakým politickým zoskupením.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
  • Obchodník s potravinami

Byť obchodníkom s potravinami má svoje čaro. Čaro v tom, že jesť sa musí. Čaro v tom, že zákazník je viac, či menej istý. Potom nastáva štandard, ktorý platí v každom podnikaní. Ako získať a ako zaujať potencionálneho zákazníka? Ziskať je jedna vec, udržať úplne iná. Čím je trh otvorenejší a čím je konkurencia väčšia, tým musia obchodníci viac a viac investovať do toho, aby zákazníka získali, zaujali a udržali. Sortiment je zložený zásadne podľa ekonomickej sily potencionálneho zákazníka. Zákazník je rozdielny, dnes už nie len v krajoch Slovenska, ale už je vidno zásadný rozdiel v okresoch. Ten rozdiel musí úspešný obchodník citlivo vnímať. Vnímať a podľa toho, na čo sa spotrebiteľ orientuje, musí prispôsobiť tovarové zloženie. Je totiž zásadný rozdiel ponúkať pravý kaviár niekde v centre Bratislavy, Trnavy, Žiliny, či Košíc a potom to skúsiť v Snine, či Medzilaborciach. Vopred upozorňujem, že tieto mestá som spomenul len ako príklad, nevychádzam zo žiadnej aktuálne analýzy. Kľudne si tie mestá zmeňte podľa seba. Čím je ekonomická sila vyššia, tým je zloženie sortimentu bližšie k prémiovým potravinám. Naopak, čím je nižšia, tým sa viac nákupného koša presúva k základným a najlacnejším potravinám. Na to, aby som mohol porovnať okres Snina a okres Bratislava, musím porovnávať všetko, nie len skladbu potravín. Musím porovnať reálne mzdy, reálne náklady na bývanie, ceny nehnuteľností, nezamestnanosť a pod. a vývoj týchto dát za relevantné obdobie. Potom si kľudne môžem zobrať dáta z predaja potravín a jednoznačne preukážem, že zloženie sortimentu v priemernom nákupe sa bude presúvať od základných potravín v slabších okresoch, ku prémiovým, v ekonomicky najsilnejších okresoch. Tejto skutočnosti sa ale chytila politika a vznikol fenomén o kvalite, či nekvalite potravín v priamej súvislosti s jej cenou. Nasleduje rozsiahly zásah do podnikateľského prostredia, ktoré sa nedá nijak rozumne vysvetliť. A práve všetky tieto nepremyslené a nedôvodné zásahy priamo vplývajú na ekonomickú efektivitu podnikania s potravinami. Ostatné mesiace, či roky jasne zariadili, že ceny potravín rastú, kvalita služieb sa znižuje, bezpečnosť je skutočne otázna a trpia ľudia, ktorí vykonávajú činnosti v tejto oblasti. Stagnácia miezd, stop investíciám do vzdelávania ľudí, tlak na mzdovú efektivitu. Znižovanie stavov. Toto všetko je priamy následok nesprávneho rozhodovania pri tvorbe zákonov. Roztočená nagatívna špirála sa zastavuje veľmi ťažko a ak do toho vstupuje štátna šikana, cez možnosť likvidačných pokút do 5 mil Eur, moc dôvodov pre podnikanie v tejto oblasti Vás skutočne nenapadne, skôr naopak.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
  • Potravina, jej kvalita a cena

Prosím, skutočne si skúste odmyslieť celú propagandu okolo potravín. Potravina musí byť bezpečná. Ak je bezpečná, môžete ju bez starostí konzumovať. Kvalita potravín je daná zákonnou definíciou jej základných vlastností. Ak potravina neobsahuje nič, čo obsahovať nesmie a dosahuje požadované vlastnosti, je kvalitná. Tu nastáva priestor na vysvetlenie fenoménu súvisu kvality a ceny. Zoberte si recept na jednoduchý koláč. Ide tam múka, voda, cukor, sol. kvasnice. Tento základ platí pre všetky varianty. Následne pokračujete od základného po prémiové zloženie. Takže základ. Plnka bude obsahovať náhradu za orechy, orechovú arómu, cukor. Poliata bude bežne dostupnou čokoládou. Aj tento výrobok, bude bezpečný a kvalitný, ak sa dodržia všetky postupy pre jeho výrobu. Zloženie ovplyvní výslednú cenu. Pokračuje prémiová potravina, kde plnka bude obsahovať skutočné orechy, orechové maslo a poliata bude istým druhom belgickej čokolády. Tak isto, ako pri základnej, práve zloženie určí výslednú cenu. Obe tieto potraviny totiž budú potrebovať rovnaký objem práce, rovnakú teplotu na pečenie, rovnaké náklady na balenie a označenie. Takže sami asi uznáte, že cena sa mení v priamej úmere zloženiu. Obe potraviny majú svojho spotrebiteľa. Rozdiel v cene môže byť kľudne aj 100% ale nič iné, ako zloženie to skutočne neovplyvňuje. Čím viac sa potravina blíži k prémiovej skupine, tým je zložitejšie zabezpečiť, že sa jej vlastnosti a zloženia časom nezmenia. Prečo? Lebo sa ľahko falšuje belgická čokoláda za obyčajnú, podstatne lacnejšiu. Rozdiel spozná ozaj máloktorý spotrebiteľ. Ľahko sa falšujú orechy, stačí správne namiešať strúhanku, arómu a zariadiť správnu konzistenciu a hrudky. Opäť je falšovanie zásadné s riadnym ekonomickým efektom pre falšovateľa. Práve toto je dôvod, prečo tie tvrdenia, že drahšie je kvalitnejšie, považujem za zásadnú hlúposť a prejav toho, že ten, kto toto tvrdí, nerozumie skutočnej problematike výroby potravín. Preto nevidím problém v "kvalite" toho základného koláča. Ak totiž zloženie jasne deklaruje, že obsahuje strúhanku, orechovú arómu a "bežnú" čokoládu, označenie je správne a v súlade so zákonom. Potravina je bezpečná, ak boli dodržané všetky určené postupy a kvalitná, lebo dosahuje tie vlastnosti, ktoré dosahovať má. Je to upečené sladké pečivo s plnkou. V tomto prípade s orechovou arómou a poliate čokoládou.To isté platí o prémiovej triede a pokiaľ skutočne obsahuje v plnke mleté alebo sekané orechy, neobsahuje arómu a je poliate belgickou čokoládou, spĺňa tie isté zákonné požiadavky ako základná varianta. Medzi nimi, z pohľadu dodržania zákona, nie je rozdiel. Rozdiel je len v tom, na akého spotrebiteľa je zameraná. A ak má obchodník trochu rozumu, musí vedieť, kde a v akom čase prvú alebo druhú variantu zaradiť do sortimentu. Ak to urobí nerozumne, nič nezíska. Ak existuje vrstva zákazníkov, ktorí sú ochotní zaplatiť za orechy a belgickú čokoládu, aj tak nekúpia tú základnú variantu. Ak však existuje zákazník, ktorí si sporadicky dopraje aj belgickú čokoládu, bude sa však pri bežnom nákupe zameriavať na nákup tej základnej varianty. Ak však bude mať v ponuke len tú prémiovú, bude to nakoniec pre obchodníka prepadák a zákazník, ktorý si to nemôže dovoliť, si ju aj tak nekúpi.

Toto sú tie základné články, ktoré tvoria spoločne a nerozdielne, potravinovú vertikálu. Vlastník pôdy, ten čo ju obrába, ten čo potraviny vyrába a ten čo ich ponúka zákazníkovi. Potravina musí byť bezpečná a jej vlastnosti musia spĺňať zákonné definície. Nad tým všetkým, však v skutočnosti, kraľuje spotrebiteľ a jeho ekonomická sila, čiže životná úroveň. Darmo sa niekto bude snažiť určovať, čo je a čo nie je pre spotrebiteľa dobré, finálne rozhodnutie je aj tak vždy na ňom a v skutočnosti, na jeho peňaženke. Všetky tie politické reči, ktoré začínajú vetou, že "sa to robí" pre spotrebiteľa, sú hlúposť. Uvedomte si, že VY ste spotrebiteľ. Vám ide niekto diktovať, čo Vám chutí? To hádam nie. Alebo Vám ide niekto dokazovať, že kupujete niečo, čo ste nikdy kúpiť nechceli? Propaganda a zakrývanie toho, že pre tento sektor žiadna zásadná a uveriteľná stratégia jednoducho nie je, je jediný dôvod na všetky tie prázdne reči okolo potravín na Slovensku.

Preto si dovolím apelovať na každého spotrebiteľa. Dôverujte iba sebe a svojmu názoru. Kupujte len to, čomu veríte a vlastnosti čoho Vás uspokojujú. Cena je zásadná, ale iba v pomere cena a reálna pridaná hodnota tej ktorej potraviny, ale iba pre Vás, osobne. Nie je možné generálne tvrdiť, čo je lepšie a pre koho. Sú to len úbohé pokusy, ale vždy nakoniec skončia neúspechom. VY určujete sortiment, zásadne svojím nakupovaním. Iba hlúpy obchodník Vám neponúkne to, čo naozaj chcete. Nenechajte sa manipulovať. Neexistuje trochu bezpečná, alebo viac bezpečná potravina. Potravina je alebo nie je bezpečná. Čierno biele. Potravina musí osloviť Vás, nie suseda. Ak Vám vyhovuje nakupovať priamo od farmára, robte to. Ak naopak máte radi obchodné centrá, pokojne ich ďalej navštevujte. Ale hlavne, nenechajte si zamotať hlavu niekým, kto to aj tak s Vami nemá dôvod myslieť lepšie ako Vy osobne.

Martin Ondráš

Martin Ondráš

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  164
  •  | 
  • Páči sa:  320x

Viac ako 20 rokov sa aktívne venujem potravinovej bezpečnosti, kvalite potravín a potravinovému právu. Nie len na úrovni SR, ale aj v rámci krajín V4. Som presvedčený, že spotrebiteľ má byť informovaný a nie klamaný. Zoznam autorových rubrík:  SpoločnosťSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu