Najväčší parazit na spotrebiteľovi je hlúpy politik

Autor: Martin Ondráš | 2.4.2019 o 9:00 | Karma článku: 2,56 | Prečítané:  993x

Parazitizmus alebo cudzopasníctvo je vzťah, v ktorom jeden organizmus, tzv. „parazit“ (alebo "cudzopasník"), odoberá živiny pre svoju existenciu druhému, tzv. „hostiteľovi“, prípadne v ňom žije, a tým ho oslabuje.

Ministerstvo poľnohospodárstva je rozsahovo najväčšie ministerstvo zo všetkých. Aj počtom podriadených organizácií aj financiami, ktoré spravuje. To je politická rovina. Tá druhá je taká, že rozhodnutia tohto ministerstva sa priamo dotýkajú väčšiny národa. Práve v potravinách. Ministerstvo pôdohospodárstva, v gescii SNS, je skutočne malý zázrak. Ak si pozriete program SNS, nenájdete tam nič relevantné o potravinárstve. Možno preto tento rezort dostala práve táto strana. Bez jasného programu strany sa dá čakať, že to celé bude silne zmätočné.To by ale nebol ten najzásadnejší problém. 

Úloha štátu je jediná. Nastaviť legislatívne prostredie tak, aby bolo jasné, aké vlastnosti majú mať potraviny, aby boli bezpečné a aby reflektovali základné požiadavky na výživu obyvateľstva. Ďalej je priama zodpovednosť za definíciu činností, pri ktorých sa potravina vyrába a uvádza na trh tak, aby bol celý proces bezpečný a pod dostatočným odborným dozorom. Ten, okrem iného, zabezpečí urgentný zásah v prípade, že dôjde k akejkoľvek neštandardnej situácii.

Štát potrebuje všetky súčasti potravinovej vertikály, nie len niektoré. Potrebuje vlastníkov pôdy, aby ich pôda mohla byť použitá na výrobu surovín pre potraviny. Potrebuje farmárov, aby niekto tie plodiny reálne na pôde dopestoval, či dochoval. Potrebuje výrobcov, aby niekto tie potraviny vyrobil, ale tak isto potrebuje aj obchodníkov, aby niekto tie potraviny doručil do každého kúta republiky, ale hlavne, potrebuje spotrebiteľa, ktorý tie potraviny kúpi. Kúpou potraviny vznikne finálna transformácia výroby na peniaze. Celý tento kolobeh financuje spotrebiteľ. On totiž platí výslednú cenu potraviny. A presne z tej ceny platí obchodník svojim dodávateľom, čiže výrobcom potravín, tá istá cena zabezpečí, že výrobca zaplatí farmárovi a ten zas vlastníkovi pôdy. Tým sa celý kolobeh uzavrie, teoreticky.

A teraz DE FACTO

Vlastník pôdy je roky nejasný. 4 x zrušená výzva na vysporiadanie vlastníckych vzťahov, alebo komasácia pozemkov, bola zrušená z rozhodnutia SNS. Prečo? Niekomu jasne vyhovuje, aby vzťahy a vlastníctvo pôdy boli NEJASNÉ. Iba tak totiž je možné, aby sa rozdávali milióny Eur bez absolútneho právneho podkladu, bez kontroly a hlavne, bez trestu.

Farmár je kriminálnik. Tak sa predsa jasne vyjadrila ministerka, nominantka SNS, ktorá by mala zabezpečiť právo a poriadok. Nie len vo vzťahu k národnému právu, ale hlavne, nakoľko sa jedná o prerozdelenie AJ európskych peňazí, práva EÚ. Prečo robí presný opak? No preto, lebo sa agrobaróni tak jednoducho rozhodli. A táto "NÁRODNÁ" strana im ide zásadne k ruke. Preto tá kritika určenia výšky stropu pre jednu dotáciu. To sa nepáči ani Andrejovi, najväčšiemu farmárovi V4 a aktuálne českému premiérovi. A keďže drobní farmári skutočne nie sú "naši", všetky ich pokusy skončia fiaskom. Videli ste neschopnosť generálnej prokuratúry, videli ste beztrestnosť PPA, videli ste kopu prázdnych sľubov. Od premiéra, cez ministerku vnútra až po admirála Danka, ktorý sám vyhlásil, že ak nájde chybu, ministerku odvolá. Chybu nenašiel. Nikto. Skutok rozkrádania sa jednoducho nedeje. A to tvrdí aj generálny prokurátor, presne ten, čo je priamo zodpovedný za vymožiteľnosť práva a garant spravodlivosti na území SR. Asi na to zabudol.

Výrobca potraviny sa delí na tých malých, čo sa každý deň snažia prežiť a tým je treba zložiť poklonu za prácu, ktorú odvádzajú. No a potom je tu Andrej, nesmieme na neho zabúdať a pár finančných skupín. Zaujímavý je ale Andrej. Vlastní agronákup, vlastní Duslo (agrochemikálie), vlastní majoritu vo výrobe krmív, získal väčšinu v hydinárskom priemysle, získal väčšinu v priemyselných pekárňach.  Koľko podnikateľov zničil a následne kúpil, vie len on sám. Rozhoduje o živote a smrti v segmente farmárov a výroby potravín. A musí byť chránený zákonom. Škoda, že tým našim, národným. A čo mu ešte do portfólia chýba? "ANO", reťazec. Už sa niekoľko krát snažil nejaký kúpiť, nevyšlo. Boli moc drahé. Ako viete znížiť cenu reťazca? No mediálne ho zlynčujete, naložíte mu pokút, čo sa do neho zmestí a keď akcionári pochopia, že záväzky začínajú presahovať ročný zisk, začnú uvažovať o predaji. Čím horšie bude meno, tým bude pre niekoho, možno pre Andreja, lacnejší.

Obchodníci sa delia na tých "našich", národných a tých hnusných, zahraničných. Má to svoje čaro, Andrej nemá záujem o kúpu nejakej siete "dedinských" obchodov. Tak začne boj. Najskôr sa zistilo, niekde v Revúcej, že tie zahraničné zničili náš agro model. Od čias socializmu, žiadny nemáme. Ak niečo neexistuje, nedá sa to zničiť. Potom sa prišlo na to, že je to spotrebiteľovi jedno, tak sa muselo udrieť na lepšiu strunu. Oni Vám predávajú odpad. Za cenu prvotriednej potraviny. Ako to dokážem? Štátnou kontrolou a udelením rekordných pokút. Pamätáte tie ohnivé tlačovky? Fotky zhnitých jabĺčok a ustarostený výraz ministra, neskôr ministerky? Chvíľku to zaberalo a potom opäť mediálny odborníci prišli na to, že spotrebiteľ nie je taký hlúpy a sám predsa denne nakupuje a vidí. Kontroly prebehli, udelili sa rekordné pokuty, začali súdy. A sudca nie je čitateľ bulváru. Tam už treba svoje tvrdenie dokázať. Nepodarilo sa. Ani jedna pokuta vo výške 1 000 000 Eur nikdy nebola zaplatená. O tom už ale tlačový odbor zabudol informovať. Viete akú pokutu zaplatí poľský bitúnok, za distribúciu toho "divného" mäsa na náš trh? Presne 0 Eur. Viete akú zodpovednosť vyvodia kompetentní voči tomu fatálnemu pochybeniu v ochrane vnútorného trhu a spotrebiteľa? Žiadnu, nič sa nestalo.  Musel prísť plán "B". Dvojaká kvalita. To zabralo, ľud sa nahneval. No, je to pochopiteľné. Ktože by sa už len nenahneval, keby mu niekto tvrdil, že ho obchodník klame. Vraj ovplyvňuje zloženie svetových výrobcov. To to naše Slovensko, ktoré sa na EU trhu (350 mil spotrebiteľov) podieľa presne celým národom (5 mil spotrebiteľov) musí byť skutočne veľmoc. Vojenská, ekonomická, politická. Svet sa nás musí báť a ten strach musí byť taký, že svetoví hráči zmenia zloženie svojich potravín. Tomuto môže veriť len autor tejto hlúposti. Išlo to do zabudnutia a nezabralo to tak, ako sa čakalo. Zdaníme ich. Výborný nápad. Stal sa ale zázrak a taká Coop Jednota vraj nepodlieha zdaneniu, ako jediná. Mala by byť lacnejšia, nie je. Druhý ekonomický zázrak. Naopak, je drahšia ako všetci, ktorí dani podliehajú. Stalo sa, potraviny zdraželi. Spotrebiteľ ostal prekvapený a vyjadril nesúhlas. Preferencie SNS raketovo klesli. Čo s tým? Ochrana "našich" a bol na svete najhlúpejší zákon z dielne SNS, zákon o neprimeraných podmienkach. Pamätáte sa na tie reči o vykorisťovaní dodávateľov? Pravda je uvedená na stránke toho istého ministerstva. Od roku 2013 do roku 2019 vykonali 180 kontrol. Zásadne zmluvy a obchodné podmienky. Najkrajšia kolónka je "právoplatné rozhodnutie", čo znamená, že bolo preukázané porušenie zákona a bola uložená pokuta. Všetky kontroly, na pár výnimiek, boli v tejto kolónke označené "N/A" = neaplikuje sa. NEBOLO dokázané porušovanie zákona. Celý protokol tu - http://www.mpsr.sk/index.php?navID=951&navID2=951&sID=111&id=10988 Tak čo je vlastne dôvod na tento systematický lynč? Politika to nebude, reťazce sú apolitické a na politikov sa nehrajú. Ekonomika to nebude, zahraniční vlastníci sídlia v krajinách, kde sa slovo štátna korupcia nepoužíva a nikdy nedovolia žiadne "všimné" za lepšie podmienky, na rozdiel od tých "našich", ktorí to považujú za bežnú súčasť života. Musí za tým byť nejaký iný záujem. Andrej? Možno.

Ale aj "naši" sa učia. Pokutujú obchodníci dodanie nekvalitného tovaru? Áno, tak im to zakážeme. Chodia na kontroly svojej dodávateľskej základne? Áno, zakážeme. Súdia sa so štátom o nezákonne uložené pokuty? Áno, tak to zakážeme. Pokuty musia zaplatiť ešte pred tým, ako sa začne súdny spor. Týmto sme dosiahli skutočné prvenstvo v EÚ. Zakázať právo na spravodlivý proces, je už silná káva. 

Viete si predstaviť, čo to v skutočnosti znamená? Odvedú Vás do výkonu trestu, bez toho, aby existoval rozsudok. Žiadna väzba, rovno výkon. Ak sa Vám to nepáči, súďte sa, ale kým vyhráte, budete sedieť. Žiadne dokazovanie, žiadna nevina do dokázania opaku. Priemer súdneho sporu tak 7-10 rokov, aktuálne. Ak vyhráte, vymáhajte vzniknuté škody od štátu. Z čoho ale dovtedy zaplatíte dodávateľom, zamestnancom, energie, dane, odvody, keď všetko "prepožičiam" bezúročne štátu? A koho to, skutočne, bude po 7-10 rokoch ešte zaujímať?

Rukojemník - spotrebiteľ. Obchodníci majú 100% svojich tržieb od NÁS, spotrebiteľov. Časť tej tržby je zisk. Zo zisku platia všetky záväzky. Čím ich bude viac, tým väčšia časť ceny potraviny bude tento "administratívny" zisk, ktorý sa rozpustí na odvodoch, daniach, pokutách. Aj keď na to SNS vraj nevidí dôvod. Ak platí veta, že zjavné veci nevidí len hlupák, nie je nutné viac dodávať. Ak si zoberieme, že výrobca potraviny nemá nič spoločné so záväzkami obchodníka, znamená to, že jediný, kto to umelé navýšenie musí zaplatiť, sme MY.

A tu už končí moja trpezlivosť. Trpezlivosť s hlúposťou politikov. Mne politik nevadí, kým nesiaha na niečo, čo je moje. Nech si existuje, nech si kričí kde chce a čo chce. Ale prečo by som mal platiť za potraviny viac ako skutočne stoja? To sú moje peniaze, zarobil som ich a už raz som ich zdanil. Tým som prispel do pažeráka tejto nenažratej štátnej pijavice a viac jej nemám v pláne "darovať" ani cent.

Obchodníkom radím, zdvihnite hodenú rukavicu. Nečakajte na ďalšie a ďalšie útoky. Nemôžete nečinne stáť ako fackovací panáčik. Vyhlásil Vám niekto vojnu? Nie je v práve? Tak bojujte! Postavte sa hlúposti múdrosťou. Postavte sa politike právom. A chráňte to, čo Vás zdrží pri živote. A to je spotrebiteľ. Čosi ešte zvládne, ale moc už nie. Ešte jedno zdraženie a spotrebiteľ bude prvý, čo sa Vám otočí chrbtom. Ono to nemá ďaleko ani do Poľska, ani do Maďarska, Rakúska či Čiech. A aký bude zmysel obchodníka bez zákazníka? Výrobcu potravín bez obchodníka? Farmára bez výrobcu potravín? Vlastníka pôdy bez farmára? Žiaden.

Ale aký bude mať zmysel štát bez hlúpeho politika?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ľudia sa postavili developerovi. Nechcú ďalšie obchody

Pred 15 rokmi ľudia tlieskali nákupným centrám. Dnes už nie, tvrdí investor.


Už ste čítali?