Predstavte si, že vlastníte dom. Okolo domu pár metrov pozemku. Predpokladám, že na pozemku rastie tráva. Tu začína príklad.
Za dom ste zaplatili, peniaze ste museli najskôr zarobiť, potom zdaniť, v horšom prípade ste si museli požičať a vraciate to aj s úrokom. Tá, ekonomicky, najmenej efektívna varianta je prenájom. Pozemok je súčasť majetku, ktorý sa dá oceniť v peniazoch.
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo ste investovali do:
Terénnych úprav - zlepšenie bonity pôdy, vyrovnanie dier, doplnenie hliny
Neskôr do osiva trávniku
Potom do jeho výživy, neskôr závlahy
Ako posledné nastúpil boj s burinou
Fyzickej práce v každom predchádzajúcom bode
To sme iba v režime, aby sme dostali okolie domu do požadovaného štandardu a zabezpečili, že eliminujeme neho znehodnotenie. Skúsme si povedať, že tieto náklady sa nám cyklicky opakujú. Síce za dlhšie obdobie ako rok, ale opakujú sa.
Potom nastávajú investície do:
Strojného vybavenia - kosačky
Pohonné hmoty + mazivá
Odvoz a likvidácia odpadu
Fyzická práca
Tieto činnosti môžeme kľudne nazvať sezónne. Ich počet a náročnosť sú priamo úmerné počasiu, zrážkam, bonite pôdy. A teraz si spočítajte, aký máte ekonomický výnos a aké ekonomické náklady. Do toho si spočítajte, koľko Vášho času ste museli minúť na všetky aktivity. Prídete na to, že je to celé ekonomický nezmysel, ak sa na to pozrieme z pohľadu ekonomickej návratnosti investícií. Tak prečo to všetci robíme? No presne pre to, aby naša investícia do domu, ktorá bola rádovo vyššia ako je investícia spojená s vyššie uvedeným príkladom, bola zabezpečená a netratila na hodnote. To je ekonomický pohľad. Dôležitejší je ale efekt krajinotvorby. Pokosené a udržiavané záhrady okolo domov vytvárajú celkový ráz ulice, obce, okresu, kraja. Máme lepší komfort a dokážeme v udržiavanom okolí, aj napriek náročnosti, lepšie a hodnotnejšie žiť.
A teraz si predstavte, že sa vo Vašej obci nájde niekto, kto bude od Vás, tú Vašu pokosenú trávu, ktorá ale nesmie obsahovať buriny, neporiadok a odpadky, vykupovať. Zisk máte okamžite dvojnásobný. Prvý je priamy zisk za vykúpenú trávu. Sekundárny zisk predstavuje úsporu nákladov, ktoré ste mali na odvoz a likvidáciu odpadu, čiže pokosenej trávy. Ak by tá cena bola hoc aj 1c za kg, okamžite by ste prešli z čistej dotácie, do mierneho zníženia nákladov. Pričom by boli zachované všetky predošlé dôvody, prečo to celé robíte. A posledný efekt by bola zmena Vášho názoru. Teraz Vám zrazu začne viac záležať na "lepšom hnojení, častejšej zálievke, častejšom kosení a čo najväčšom objeme pokosenej trávy". Zázrak? Nie. To je pôdohospodárstvo.
A teraz si pod tou Vašou záhradou predstavte 1,9 mil ha poľnohospodárskej pôdy na Slovensku. A tu sa zrazu čudujeme, že treba zlepšovať bonitu pôdy, potom ju musíme osiať, neskôr hnojiť, zalievať. Potom nasleduje žatva alebo zber. Kľudne sa môžeme tváriť, že na celú výmeru nasejeme trávu. Prečo nie? Ale stále bude treba, tých 1,9 mil ha, hnojiť, zalievať, kosiť a tu trávu likvidovať. Ak to neurobíme, do nejakého času to vydrží a potom bude všade burina, nálety. Odstránenie bude nákladnejšie ako priebežné udržiavanie. Preto je nutné pôdu neustále zodpovedne udržiavať. Presne na to sú určené prostriedky v prvej schéme dotácií. A presne preto sú nastavené na výmeru. A potom nasledujú náklady na strojné vybavenie, presne ako tie Vaše, okolo domu. Náklady na prácu, náklady na pohonné hmoty a pod.
A teraz si predstavte, že sa nájde niekto, kto vypočíta, koľko trh s potravinami dokáže ročne spotrebovať obilia, zemiakov, zeleniny, ovocia. Vyberie z toho tie plodiny, ktorých požiadavky reflektujú reálnu bonitu pôdy, zrážky a teplotné pásmo. Prečo? Aby vyťažil z ha pôdy čo najviac a aby práve tou rozmanitosťou znížil riziko. Riziko živelnej nevyspytateľnosti, riziko trhového výkyvu ceny. Ak totiž urobíme tú istú chybu, akú sme spravili pri automobilkách a na celú výmeru 1,9 mil ha vysadíme jednu plodinu, napr. zemiaky, budeme síce najväčší producent zemiakov v EÚ, ale stačí rekordná úroda a okamžite cena za t zemiakov letí raketovo dole, čo by opäť celý model dostalo do režimu čistej nákladovosti. Ak však rozdelíme "osevný plán" zásadne podľa vhodnosti jednotlivých lokalít, zabezpečíme najvhodnejšie plodiny, vysokú úrodnosť a výnos z ha a zásadným spôsobom znížime riziko, tým sa zásadne dosiahne lepší hospodársky výsledok. A pri dobrom hospodárskom výsledku sa dostaví ten efekt, ktorý som popísal pri trávniku. Teraz Vám zrazu začne viac záležať na "lepšom hnojení, častejšej zálievke, efektívnom zbere a čo najnižších zberových stratách". Zázrak? Nie. To je pôdohospodárstvo.
Teraz si do celého modelu pripočítajte sekundárny okruh, ktorý vznikne a prežije iba ak bude primárny stabilný. Sekundárny okruh je spracovanie komodít. Zrazu vzniknú mlyny a pekárne. A obilia je zrazu málo, treba zvýšiť ha výnos, zlepšiť technológie sadenia a zberu. Zlepšiť efektivitu výživy a hnojenia. A zrazu je pečiva dostatok. A cena? Cena bude rovnaká ako pri dovoze, ale podmienka je, aby sa aj všetky "dotácie" dostali na správny ha pôdy a k reálnemu obhospodarovateľovi pôdy, presne ako v tých krajinách, odkiaľ potravinu dovážame. Zrazu vznikne sadovníctvo, zelenina a ovocie nášho pásma. Stačí správny "osevný plán". Do toho vstupuje tretí okruh a to je obchodník. To nie je farmár, ani výrobca. Jemu je jedno, kde nakúpi. Ale tiež je najlepší v počítaní. Ak má na výber a potravinu vezie 500 km, vie si spočítať náklady na 1 ks potraviny. Ale to isté prepočíta aj v prípade, že potravinu vezie 10 km. Zváži, kde je najnižšie riziko poškodenia a zníženia čerstvosti a nakoniec bude nakupovať tam, kde to predstavuje najmenšie riziko. Nastupuje štvrtý okruh a ten je veda a výskum. Zameria svoje činnosti na zlepšenie prvého a druhého okruhu. A opäť lepšia efektivita, lepšie výnosy na ha, viac peňazí, ktoré sa môžu dostať k tým, čo na tých poliach a u spracovateľov pracujú. A potom ľudia môžu ostať doma a nájdu prácu, nemusia chodiť do zahraničia.
O tých 1,9 mil ha sa musíme starať, je to podstatne efektívnejšie ako, raz za čas, odstraňovať následky zanedbanej starostlivosti. A buď zvolíme cestu, ako ostatných 20 rokov a bez dotácie systém nedokáže vyrobiť nič a pri rovnakých dotáciách ako okolité krajiny V4, ten istý systém vyprodukuje najdrahšie potraviny. To sa odzrkadlí na ich slabom dopyte, čo opäť prinesie nutnosť na zvyšovanie ceny a znižovanie nákladov. Dopyt je vždy, v priamej úmere, naviazaný na životnú úroveň, čiže príjem obyvateľov. Slabý dopyt prinesie katastrofálne mzdy v odvetví, čo bude znamenať nezáujem uchádzačov. Absolútne chápem, ak niekto príjme rozhodnutie ísť do Anglicka umývať riady. Aj napriek tomu že vyštudoval VŠ, aj napriek tomu, že je pri plnej sile a ochote robiť, musí uživiť seba a rodinu, to je totiž absolútna priorita. Alebo systém zmeníme a na príklade, ktorý som sa Vám snažil vysvetliť pri trávniku okolo domu, nastavíme pravidlá tak, aby bola Naša priorita "vyrobiť" na ha čo najviac, aby ste boli Vy tí , čo budú tlačiť na zlepšenie bonity a vlastnosti pôdy, aby ste boli tí, ktorí nebudú do pôdy nezmyselne sypať priemyselné hnojivá a odpadky, ale naopak zameráme sa na aktivity, ktoré vrátia pôde jej vysokú výkonnosť, zlepšenú vododržnosť a podobne.
Ide to, len treba chcieť. Ale chcieť niečo zlepšiť, nie všetko rozpustiť, rozkradnúť a zničiť.
