Kauza Palárikovo, alebo ako sa klame v priamom prenose

Autor: Martin Ondráš | 10.6.2019 o 0:14 | (upravené 10.6.2019 o 6:51) Karma článku: 10,05 | Prečítané:  11782x

Veľkokapacitný chov ošípaných je špecifické podnikanie. Pri dodržaní najnovších technológií sa dajú eliminovať nežiadúce dopady, vie vôbec niekto zo zodpovedných o čom je reč?

Médiami prebehla informácia o štrajku obyvateľov Palárikova. Štrajkovali v Bratislave a vyjadrovali svoj nesúhlas. Zaujalo ma to. Celkom sa dá pochopiť, že majú obavy.

Potom sa do toho zapojili politici a začala estráda, na ktorú sme si už na Slovensku mohli zvyknúť. Namiesto riešenia skutočných problémov, začala mediálna vojna. Na občana sa nejak opäť zabudlo. Začal som sa teda trošku o problematiku plánovanej veľko farmy zaujímať a je mi opäť do plaču!

Už 29.4.2015 vydalo ministerstvo Životného prostredia "Záverečné stanovisko" č.2339/2015-3.4./jm v ktorom finálne schvaľuje a povoľuje vznik veľkofarmy v areáli bývalej farmy. Súčasťou tohto dokumentu sú aj požiadavky všetkých dotknutých orgánov štátnej správy, vrátane ministerstva pôdohospodárstva, vrátane úradu verejného zdravotníctva, vrátane štátnej veterinárnej a potravinovej správy a samozrejme orgány ochrany životného prostredia.

Ľudia, čiže obyvatelia Palárikova, sa sťažovali na:

  • Nepríjemný zápach

Po preštudovaní dostupných dokumentov je zrejmé, že celá technológia je zameraná na energetickú efektivitu vetrania a chladenia vzduchu. Nič. viac. Žiadne návrhy na elimináciu zápachu, žiadne práčky vzduchu, žiadne technologické riešenia. Z uvedeného je úplne jasné, že odstránenie zápachu nie je v projekte riešené. To by samo o sebe nebol problém. Na toto totiž malo poukázať ministerstvo pôdohospodárstva, nepoukázalo. Načo. Druhý problém je systém skladovania hnojovice. Zámer je vybudovať 15 000 m3 skladovacích, otvorených a hlavne nadzemných nádrží. Tým návrh končí. Tu ale asi odborníci ako z ministerstva životného prostredia, tak z ministerstva pôdohospodárstva asi pozabudli na fakt, že čím väčšia plocha v styku so vzduchom, tým väčší zápach. Nevadí. Zabudli asi na to, ako smrdí čpavok a amoniak vo vzduchu. Máme 21 storočie a mali by sme vedieť, že na juhu Slovenska je skutočne teplo a bolo potrebné sa zamerať na spôsob, akým sa eliminuje zápach. Stačilo trvať na uzavretom systéme skladovania, vyriešiť chladenie jeho hladiny, čo nadzemná nádrž realizuje v priamom opaku. Naopak, mám pred sebou rozhodnutie, kde citujem: 

  1. Slovenská inšpekcia životného prostredia - bez pripomienok
  2. Ministerstvo pôdohospodárstva - kladné stanovisko, bez pripomienok
  3. Ministerstvo životného prostredia sekcia ochrany prírody - bez pripomienok
  4. Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja - bez pripomienok, obava so zápachu
  5. Regionálny úrad verejného zdravotníctva - bez pripomienok
  6. Okresný úrad NZ odbor životného prostredia - bez pripomienok
  7. Okresný úrad NZ odbor dopravy - bez pripomienok
  8. Okresný úrad NZ pozemkový a lesný fond - bez pripomienok

Takže zápach tam bude a poriadny. Do toho si treba pripočítať, že farma sa nachádza 3,5 km od hranice zastavanej časti obce Palárikovo, obavy obyvateľov sú viac ako opodstatnené.

  • Nadmerná nákladná doprava

Zo sťažností obyvateľov som pochopil, že majú ďalšiu obavu o extrémnej záťaži na komunikácie nákladnými autami, prašnosť a poškodenie domov a ciest. Ako sa schvaľujúci orgán vysporiadal s týmto problémom, som už dlho nečítal. "Predkladateľ pripomienku akceptoval a bude sa snažiť..." To už je skutočne právne záväzné riešenie problému. Počítajte so mnou. Ak má 15 000m3 na uskladnenie hnojovice, je to na 5 mesiacov. Takže mesačne vyprodukuje 3 000m3. Najväčšia cisterna, ktorá je na prepravu povolená, má kapacitu 30m3. Nech počítam ako počítam, jedná sa priemerne mesačne o 100 kamiónov. Len na vývoz hnoja. Všetci vieme že treba doviesť krmivo, povedzme ďalších 100 kamiónov mesačne. Do toho traktory a zapracovanie hnojovice na polia, do toho preprava živých zvierat. Možno som skutočne mimozemšťan, ale napísať, že realizácia projektu bude mať na obyvateľstvo žiaden negatívny a naopak pozitívny vplyv a rozplývať sa nad potenciálom zamestnať 50 nových zamestnancov je skutočne na vážne zamyslenie. Mať na ceste priemerne 200 kamiónov mesačne, tam, kde žiaden nebol je ZÁSADNÝ zásah a bolo potrebné riadne PRIKÁZAŤ kadiaľ sa môže realizovať nákladná preprava.

  • Záver

Podnikateľ neporušil žiadne ustanovenie zákonov. Naše zákony sú z roku 1960 a sú len pravidelne oprášené a tvária sa ako aktuálne. Ak by také boli, dávno by sme nemuseli riešiť takéto problémy. V celej svojej štúdii sa štátne orgány opierajú jeden na druhý. Životné prostredie rozhodlo tak ako rozhodlo, nie preto, že by posúdilo čo treba, ale preto, lebo všetci účastníci tohto "zájazdu" sa vyjadrili súhlasne. Čiže vina je kolektívna a nikdy nebude jasné, kto za čo zodpovedá. A že sa nejaký občan sťažuje? No a? Čo má s tým občan? On tam len bude žiť, nič viac !

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?