Najnovšia logická hádanka, z dielne SNS, o označovaní pôvodu mäsa v reštauráciách predstavuje najlepšiu ukážku absolútneho amaterizmu. Dnes Vám skúsim vysvetliť prečo je takýto zákon zbytočný a absolútne bezzubý.
Propaganda SNS je založená na tom, že sa jednotliví čelní predstavitelia snažia v potenciálnom voličovi vzbudiť pozitívny dojem zo svojej .práce. Okolo tejto novej povinnosti, uvádzať pôvod mäsa v zariadeniach verejného stravovania, bola celá tlačová beseda ministerky Matečnej a p.Antošovej. SNS hrdo vyhlásila, že chráni spotrebiteľa. Klame. Ako vždy.
Modelový príklad
Školská jedáleň. V priestoroch jedálne bude na tabuli napísané kriedou : Krajina pôvodu br.mäsa dnes - PL. Označí to povedzme každý deň o 09,00, kedy je už jasné z akého mäsa sa ide variť. Údaj bude predpokladám na sprievodných dokumentoch, čiže krajinu pôvodu uvedie dodávateľ mäsa pre jedáleň. Tým prevádzkovateľ splnil literu geniálneho zákona. Rodič nemá prístup do priestorov jedálne, čiže na základe tejto informácie neprijme žiadne rozhodnutie. Presne naopak ako tvrdí SNS. Panie kuchárky uvaria obed a nastúpia detičky. Určite sa pred tým, ako si pôjdu pre porciu, zastavia pri tejto "dôležitej tabuľke" a sami sa rozhodnú, či idú vopred objednaný obed skonzumovať, alebo nie. Následne sa obedu zúčastnia, alebo aj nie. Príde Vám to ako absurdný nezmysel? Samozrejme.
Náhodou príde na kontrolu orgán dozoru. V tomto prípade RUVZ a nie ŠVPS ako si mylne predstavuje ministerka Matečná a jej stranícka spolubojovníčka Antošová. Orgán dozoru skontroluje, či je v priestore jedálne tabuľka. Je. Orgán dozoru skontroluje, či je na tabuľke údaj o pôvode mäsa, ok je. A tým končí kontrola. Prečo? No preto, lebo orgán dozoru nemá ako zistiť, či je tá informácia pravdivá, alebo nie je. Iste, môže odobrať vzorku mäsa a môže skontrolovať, či prevádzkovateľ má na tento údaj aj prislušné doklady. Ak ale bude mať prevádzkovateľ v ruke 3 nákupy mäsa od 3 rôznych dodávateľov, ktorí uvedú 3 rôzne krajiny pôvodu mäsa, začína logická hádanka aj pre orgán dozoru. Zákon ukladá povinnosť "UVIESŤ" krajinu pôvodu. Ale ktorú? Prvú, či poslednú? Alebo všetky 3? Takto sa zakladá možnosť cielenej štátnej šikany. Ale poďme ďalej. Orgán dozoru bude chcieť niečo skúmať, odobral predsa vzorku mäsa. Chyba, neexistuje totiž žiadna akreditovaná skúška, ktorá by preukázala z predloženej vzorky krajinu pôvodu suroviny. Takže sa radšej potichu zbalí a bude pokračovať v nezmyselných kontrolách u iného prevádzkovateľa.
Na tomto príklade je úplne jasné, že sa politické špičky venujú niečomu, čomu jednoducho nerozumejú. Prijímajú zákony a povinnosti tak, aby len skomplikovali už aj tak dosť komplikovanú a neprehľadnú situáciu. A keby oni robili len toto. To nestačí. Oni sa postavia pred kamery a hrdo, odborne a slušne presviedčajú národ, že týmto zákonom sa zvýši informovanosť spotrebiteľa (v tomto prípade školáčika) a zlepší sa kvalita a bezpečnosť potravín. No nezlepší. Tento zákon nemá opodstatnenie, je nevykonateľný, nedá sa skontrolovať a je úplne bezzubý. Prečo sa prijal? Nuž, idú voľby. Treba predsa prekryť potravinové škandály, ktoré sa nijak nevyriešili. Treba predsa oklamať spotrebiteľa/voliča a treba mu tvrdiť, že aspoň niekto pre jeho ochranu niečo robí. Nie nerobí. Práve naopak.