Ako priemerná žatva môže za zvýšenie cien pečiva.

Autor: Martin Ondráš | 4.10.2019 o 14:52 | Karma článku: 2,09 | Prečítané:  652x

Dnes si dovolím malú analýzu včerajšej relácie téma dňa na TA3, ktorá bola venovaná problematike očakávaného zvýšenia cien pekárenských výrobkov.

Včerajšiu diskusiu v hviezdnom zložení matadorov slovenského potravinárskeho priemyslu a obchodu som sledoval so zatajeným dychom. Hodnotila tohoročnú žatvu obilnín a okrem zaujímavostí a nových technických údajov, ktoré som darmo hľadal niekde pre vysvetlenie, sme sa dozvedeli, kto vlastne môže za to, že ceny rastú. Diskutéri : Emil Macho, predseda SPPK, Tatiana Lopúchová, predsedníčka Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov, Martin Katriak, prezident Zväzu obchodu SR

Prvú iskierku nádeje vo mne vzbudil sám pán predseda SPPK Macho, ktorý oznámil, že objemová hmotnosť pšenice sa meria tak, že sa oddelí asi 1000 semien a to sa odváži a posťažoval sa na to, že ideálna objemová hmotnosť predstavuje 780 hektolitrovej hmotnosti, ale aktuálne vraj máme na Slovensku objemovú hmotnosť niekde na úrovni 740-750 hektolitrov.

Do včera som bol presvedčený, že objemová hmotnosť predstavuje hmotnosť objemovej jednotky a aj preto sa uvádza v kg/m3. Pšenica má bežnú objemovú hmotnosť od 720-830 kg/m3 a tento údaj je veľmi variabilný s prihliadnutím na to, ako je pšenica očistená a akú zostatkovú vlhkosť v skutočnosti má. Keďže bolo suché leto aj začiatok jesene, dá sa predpokladať, že zostatková vlhkosť pšenice bude na spodnej hranici, takže aktuálna objemová hmotnosť 750 kg/m3 predstavuje bežnú a štandardnú hmotnosť.

Trošku jasnejšie sa vyjadrila prezidentka zväzu cukrárov,mlynárov a cestovinárov, ktorá jasne vysvetlila, že výťažnosť pri mletí pšenice je nižšia ako obvykle a preto sa musí dať väčší pozor na to, aké sorty a hybridy sa namiešajú na mletie, aby bola výťažnosť čo najväčšia. Pre mlynárov. Samozrejme.

Ekonomická hádanka nastala v situácii, kedy sa hodnotili objemy skutočnej žatvy. Žatva priniesla 2 000 000 t pšenice, ktorú pestujeme na 400 000 ha. Pre domácu spotrebu múky potrebujeme 600 000 t a pre výrobu krmív potrebujeme 200 000 t. Dokopy teda potrebujeme 800 000 t a máme 2 000 000 t. Základnú otázku, ktorá mala okamžite nasledovať však nepoložil nikto. Ak potrebujem 800 000 t, prečo zakladám úrodu s výmerou viac ako 2 násobnou toho, čo potrebujem? Prebytočná pšenica (1,2 mil.t) sa umiestni na spoločný EÚ trh. Prosím tento fakt si zapamätajte, neskôr sa k nemu vrátime. 

Neskôr si diskutujúci povzdychli nad sankciami EÚ pre Rusko a s údivom a nadšením skonštatovali, že Rusko si zo sankcií nič nerobí a samo začalo dotovať domácu poľnohospodársku politiku a stalo sa v pestovaní pšenice sebestačné. Aké je skutočne udivujúce, že krajina, ktorá dovážala pšenicu a už ju dovážať nemôže, tak si ju dopestuje sama. 

Ďalšia veľká hádanka nastala pri hodnotení ceny pšenice na EÚ trhu. Najskôr tá správna časť. Ak je komodity na trhu prebytok, jednotková cena ide dole. To nie je žiaden nový objav, to je základná ekonomická poučka. Potom povzdych, že všetky aktívne poľnohospodárske krajiny majú dlhodobo pšenice prebytok a tak sa očakáva, že cena pôjde dole. A tu už ideme do krajiny rozprávky. Znížená cena pšenice na trhu, podľa našich expertov znamená, že to nakoniec položí farmárov na Slovensku, neskôr mlyny, potom cukrárov a pekárov. 

Farmár - tu bude jasný dopad na ekonomiku farmára. Cena suroviny, ktorú dopestoval a odviezol do výkupu pôjde dole, čiže nezarobí toľko, koľko predpokladal. Súhlasím.

Intermezzo : Okamžite sa ozvali diskutujúci, hlavne pán prezident zväzu obchodu, nezabudol načrtnúť, že za to všetko môžu dotácie, ktoré vraj na Slovensku robíme zle. Ku nemu sa pridal aj prezident SPPK, ktorý sa rozohnil, že dotačná politika je ostatných 15 rokov zlá a nedostatočná. Príde mi to ako sen, keď 18.1.2019 ten istý pán predseda SPPK vyhlásil tesne vedľa ministerky Matečnej historickú vetu "Treba povedať, že za rok 2018 a za 2019 hovoríme o historických číslach, nepamätám si rok, kedy do poľnohospodárstva zo štátneho rozpočtu pritieklo toľko peňazí...."

Ostáva základná otázka, ako sa so stratou vysporiadať. Pri odbornej politike v oblasti pôdohospodárstva by sme mali problém v objeme 1 mil t pšenice. Prečo? Lebo vieme o tom, že máme domáci trh, ktorý absorbuje max 800 000 t + vyrobíme si rezervu vo výške 20% ročnej spotreby. My sa ale tvárime, že to nevieme. My sa tvárime, že Ruské sankcie neexistujú a dokonca sa tvárime, že potrebujeme osiať 400 000  ha pšenicou. Nie nepotrebujeme. Na tých 400 tis ha niekto predsa zobral dotácie. Ak si zoberieme len matematickú jednoduchosť výpočtu na nepotrebne osiatu plochu 200 000 ha sme vyplatili základ 140 Eur/ha, čo predstavuje priamu platbu vo výške 28 mil Eur. Zbytočne.

A teraz si pripočítajte, že to urobia všetky členské štáty EÚ. Vyrobia pšenicu, ktorú nedokážu na svojich vnútorných trhoch spotrebovať. Čím väčší producent, tým väčší prebytok. Dotácie však zobrali všetci. Sami farmári si vyrobia prebytok, ktorý roztočí negatívnu cenovú špirálu a potom tí istí farmári žiadajú vyrovnanie straty od štátu, pričom si tu stratu spôsobili zlým plánovaním rastlinnej výroby. Divná ekonomika a ešte divnejšia požiadavka SPPK.

Mlynári - predsa profitujú zo zníženej ceny základnej suroviny. Ak je predsa cena vstupu nižšia, mala by cena výstupu, pri dodržaní nejakej želateľnej marže, tiež klesať. V našej Slovenskej národnej ekonomike však nie. Naopak. Výťažnosť mletia zabezpečia, ako správne podotkla pani prezidentka, tým, že namiešajú správne hybridy. Nič iné do vstupu nepatrí. Tvrdiť, že cena musí ísť hore je nezmysel.

Pekári - ak je cena múky nižšia, tak pri zachovaní rovnakej ceny pečiva by to znamenalo, že budú mať vyšší zisk. Oni tvrdia opak. Vyrobia vraj ešte väčšiu stratu. Tu správne podotkla pani prezidentka, že strata sa vyrába hlavne sociálnymi balíčkami SNS (poukazy) a SMERu (minimálna mzda, príplatky), ktoré sa prijali za ostatný rok a nie výkyvom cien surovín na komoditnom trhu.

Spotrebiteľ. Dozvedel som sa z diskusie, že spotrebiteľ si rád priplatí. Zhodli sa na tom všetci. Združenie SPPK, ktoré zastupuje prvovýrobu, združenie, ktoré zastupuje mlynárov a združenie, ktoré zastupuje výlučne Slovenské obchodné reťazce. Títo traja s úsmevom tvrdia, že ceny pečiva porastú, lebo musia (zdôvodnenie vyššie) a že spotrebiteľ to jednoducho rád zaplatí. Škoda, že sa nikto toho spotrebiteľa nepýta.

Prečo niekto konečne nepovie pravdu ? Ceny pečiva porastú. To je fakt. Ale porastú preto, lebo náš štát nedokáže vytvoriť žiadnu stratégiu pre pôdohospodárstvo, rozdáva dotácie neviazané na skutočnú potrebu vnútorného trhu, následne odškodňuje nesprávne rozhodnutia a absenciu plánovania a rozdáva bezhlavo predvolebné sľuby a rôzne balíčky, ktoré priamo dopadajú na cenu výrobkov. A prečo už niekto nepovie skutočnosť, že peňaženku štátu tvorí spotrebiteľ. Nikto iný. Takže by bolo vhodné, aby si zodpovedné politické strany (aktuálna vládna koalícia) a stavovské organizácie, ktoré majú chrániť spotrebiteľa zmenili svoje predvolebné logo. Navrhujem slogan "My vymyslíme a občan to rád zaplatí" . Ak to totiž bude občanovi/voličovi jasné, potom sa uvidí, aké preferencie tieto strany skutočne majú

Celú reláciu môžete vidieť tu 

https://www.ta3.com/clanok/1165935/slabsia-uroda-vyssie-ceny-buducnost-statnych-financii.html

Môj článok o nezmyselnej vete predsedu SPPK z 18.1.2019 o najlepšej podpore pôdohospodárstva za vedenia ministerky Matečnej môžete čítať tu

https://martinondras.blog.sme.sk/c/500300/farmari-vas-skutocne-zastupuje-sppk.html

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Bývalý šéf tímu Kyselica: Našli sme stámiliónové transakcie z Gorily

Suma mala podľa bývalého šéfa tímu Gorila skončiť na účte, na ktorý mal Jirko Malchárek alebo jeho blízki prístup.


Už ste čítali?