(Ne)bezpečnosť potravín po Slovensky

Autor: Martin Ondráš | 6.11.2019 o 9:00 | Karma článku: 8,67 | Prečítané:  3443x

Každý z nás nakupuje potraviny. Denne. Bežný spotrebiteľ musí byť chránený a na trhu majú byť len bezpečné potraviny. To je úloha štátu. Náš na to zabudol. Má asi iné starosti.

Ako to vlastne s tou bezpečnosťou potravín na Slovensku je? Máme dôvod veriť tomu, že niekto (štát) skutočne chráni záujmy spotrebiteľa? Existujú účinné opatrenia pri krízovej situácii?

Najskôr si treba uvedomiť o akom rozsahu rizika idem dnes viesť svoju úvahu. Potraviny, ako také, sú jediný zdroj energie pre ľudí. Bez nich to jednoducho nepôjde. Potravinársky priemysel je najväčší zo všetkých priemyslov. Svojim rozsahom, svojim priamym dopadom na ľudí a hlavne tým, že je tu len preto, aby zabezpečil základné potreby ľudstva. Život tu bol aj bude bez elektriky, bez plynu, bez automobilov, bez mobilov aj počítačov. Ale nikdy nebol a nebude bez príjmu potravy. 

Práve preto sa ľudstvo už od svojho vzniku snaží zabezpečiť dostatok potravy a pri naplnení tejto podmienky sa zameriava na jej kvalitu a bezpečnosť. Potravina, nech je v akejkoľvek forme, musí energiu doplniť a nesmie spôsobiť žiadne negatívne dopady, nieto bože ochorenie. Dnes sme v 21 storočí a trh s potravinami je skutočne rozsiahly. Ako sa však vyvíja trh, ktorý tvorí skupina spotrebiteľov svojou ochotou niečo kúpiť, musí sa vyvíjať aj ochrana toho trhu, čiže spotrebiteľa a tú vie definovať, garantovať a vynútiť iba odborne zdatný štát.

Úplne na začiatku si musíme uvedomiť, že máme niekoľko skupín spotrebiteľov. Veľmi zraniteľná je skupina detí a mládeže, ktorá je v plnom vývoji a okrem toho, že si počas rastu a vývoja buduje budúci imunitný systém, nedokáže sa ľahko vysporiadať s nekvalitným zdrojom energie. Do tej istej skupiny veľmi zraniteľných patrí aj skupina seniorov a ľudí, ktorí trpia akýmkoľvek vážnym ochorením. Presne preto, lebo majú oslabený imunitný systém a veľmi ťažko dokážu bez ujmy zniesť nekvalitný zdroj príjmu energie. Zraniteľná skupina je skupina zdravých, dospelých spotrebiteľov, ktorí sa dokážu bez citeľnej ujmy vysporiadať s rôznymi druhmi príjmu energie, pokiaľ to dokáže zvládnuť ich imunitný a zažívací systém. V každom prípade ale musí ísť o potravinu, ktorá neškodí zdraviu, čiže musí byť bezpečná.

Aktuálny stav je však alarmujúci a dovolím si tvrdiť, že sme sa za ostatné 4 roky posunuli niekam, kde sme neboli ani pred 20-30 rokmi. Uzavreli sme sa na našom malom piesočku a ignorujeme riziká, ktorým sme mali čeliť spoločne s ostatnými členskými štátmi. Ako sa vyvíja technológia výroby, tak sa vyvíja aj priestor na potravinové podvody. Vždy sú založené na ekonomickom profite toho, kto sa snaží podvádzať a podľa rozsahu podvodu môže byť priamo ohrozené zdravie každého konzumenta

V potravinovom práve (oblasť bezpečnosti potravín) ide iba o jednu jedinú vec. Prispôsobiť všetky úkony a činnosti tomu, aby vznikli body istoty, kedy vieme s určitosťou povedať, že je potravina v tej, ktorej fáze bezpečná a dodržaním správnej praxe v celej vertikále bude bezpečná aj finálne. Potravinové právo je jediné právo na svete, kde sa pripúšťa prevenčná zásada pred riadne preukázaným faktom. Jej hlavná myšlienka je : Ak existuje akákoľvek oprávnená pochybnosť, že potravina  nie je bezpečná, ale v čase pochybnosti neexistuje žiaden relevantný vedecký dôkaz, považuje sa potravina za nebezpečnú.

To v preklade znamená, že radšej vyrobím ekonomickú stratu aj napriek absencii vedeckých dôkazov tým, že potravinu nepovolím na konzumáciu, čím ju môžem znehodnotiť, ale v žiadnom prípade neohrozím spotrebiteľa. Ak sa totiž v budúcom čase vedecky dokáže, že potravina bola skutočne nebezpečná, už bude skonzumovaná a to sa nesmie stať. Ak sa v budúcom čase preukáže, že potravina je bezpečná, zruším opatrenia a povolím potravinu opäť do obehu.

Potraviny má v gescii ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Ono tvorí legislatívu od povoleného zloženia, cez správnu prax, označenie potravín, definíciu kritických kontrolných bodov v celom potravinovom reťazci až po analýzu potencionálneho rizika a nastavenie účinnej ochrany trhu a života a zdravia obyvateľov. Žiadna EÚ. Naše ministerstvo pre náš trh.

Celé 4 roky sa toto ministerstvo chváli ako niekoho chráni. Lenže koho a pred čím? 2 roky mediálna kampaň s názvom "Dvojaká kvalita potravín" a výsledok? Vášne medzi spotrebiteľmi, napätie medzi výrobcami a predajcami. Nič viac. Iste, je to pravda. Ak existuje dvojaká kvalita, je tu od toho presne toto ministerstvo, aby ju vyriešilo. Ale položil si niekto niekedy otázku čo vlastne vyriešilo? Koľko potravín zakázalo na našom vnútornom trhu? Výsledok = 0. Aký má dopad dvojaká kvalita na zdravie spotrebiteľa? Výsledok = 0. Ide o jasný finančný podvod na spotrebiteľovi. Ten treba preukázať a potrestať. Nič také sa nestalo. Spotrebiteľ stále, aj po 2 rokoch, nakupuje tie isté potraviny v tom istom obchode za podstatne vyššie ceny ako pred 2 rokmi. Toto je riešenie? A hlavne, nemá to nič spoločné s bezpečnosťou potravín.

Celú našu národnú neschopnosť chrániť spotrebiteľa ukázala PL kauza hovädzieho mäsa. Iste si spomeniete na video z PL bitúnka v ktorom sa spracovávali choré zvieratá. Hnusné pozeranie. Každý príčetný človek musí vedieť, že to nie je v poriadku, ak krava, či býk nedokáže stáť, ťahajú ho z auta navijákom a potichu vyrezávajú nie moc vábne kusy mäsa.

Tu mala nastúpiť prevenčná zásada. Netuším aký bol dôvod, prečo tie zvieratá boli v takom stave, ale predpokladám, že to nie je v poriadku a môže to byť vážne. Koniec diskusie. Nemám síce v ruke výsledky testov, ale konám tak, ako by to mäso bolo nebezpečné.

Viete si spomenúť ako to dopadlo? Ja áno. 5 x tlačová beseda, 2 x nočné videá z nejakých kontrol pri hraniciach. Kopa vyjadrení rôznych inštitúcií. Ale viete na koho sa zabudlo? Na spotrebiteľa. Mäso sa dostalo na náš trh, nikto nebol schopný vydať zákaz spracovania akéhokoľvek hov.mäsa z krajiny pôvodu PL a jednotlivé zložky nášho štátu sa naťahovali, kto je na vine a kto má konať a nakoniec nikto nekonal. No a mäso sa jednoducho zjedlo. Kde ? V podnikoch verejného stravovania. Deti a seniori. Školské jedálne a vývarovne sociálnych služieb. Áno presne, skupina spotrebiteľov v najvyššom riziku. A teraz si predstavte hypotetickú situáciu, že to mäso bude otrávené. Že to nie je možné? Ale je, stačí si spomenúť na nedávnu kauzu "metanol". U susedov v CZ. Zomierali ľudia. Alebo kauzu kontaminácie sušeného mlieka v detských oblátkach jedom na potkany. Kauzu PL hov.mäsa sme  zázrakom zvládli. Nie vďaka rezortu, ale aj napriek absolútnej neschopnosti rezortu. Myslíte si, že sa nejak zmenili podmienky a kontrola hov.mäsa z PL? Nie, nič také. Stravníci náhodou prežili, žiadne ochorenia neboli hlásené, karavána ide ďalej.

Znamená to, že porážať na bitúnku choré zvieratá je v poriadku? Podľa našej národnej reakcie, áno je. Nič sa nestalo. Toto je náš odkaz pre všetkých budúcich podvodníkov a falšovateľov potravín, takto v praxi realizuje pani ministerka ochranu spotrebiteľa. Slovenského spotrebiteľa. Riadne preukázanie skutočností a potrestanie vinníka je jediný spôsob, ako vymáhať potravinové právo. Hrozba rýchleho odhalenia skutočného vinníka a podvodníka a hrozba skutočného potrestania výchovnou pokutou, či iným trestom, ktorý musí odrádzať od opakovaného pokusu o podvod je jediný účinný spôsob ako chrániť trh a spotrebiteľa.

Žijeme zjavne v krajine, kde ľudský život asi pre istú skupinu "vládnucej triedy" nič neznamená. Zomrel novinár a jeho snúbenica. Existuje zoznam ďalších, nepohodlných. Mali byť zlikvidovaní. A karávana ide ďalej. Každý si píše s každým, na ústavu a právny štát sa kašle z hradného kopca. A v takomto prostredí sa ešte naozaj nájde niekto, kto verí, že sa štát o svojich občanov skutočne stará? Nie, nestará. 

Jediný dôvod, prečo nemáme rozsiahle problémy s potravinami je ešte skupinka kontrolórov kvality, ktorí sú zamestnaní v celej potravinovej vertikále a nedokážu robiť inak ako dobre. Sú to obyčajní ľudia a majú, na rozdiel od tých "volených", ešte zodpovednosť a profesionálnu česť. A kým sa toto nevráti na Slovensko, môžeme sa dočkať horších vecí ako nejaký výpis z mobilnej aplikácie.

Každý, komu záleží na bezpečných potravinách, komu nie je jedno, čo dáva svojim deťom, čo je sám a zaujíma ho, čo jedia jeho rodičia mal by zdvihnúť hlavu od svojich bežných starostí a mohol by sa zamyslieť, či mu toto ozaj vyhovuje. A ak nie, môže prispieť k zmene. Najskôr to môže urobiť 29.2.2020

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Nežná revolúcia

Nežná revolúcia 30 rokov po: O demokraciu môžeme prísť zvnútra

Prežila krajina posledných 30 rokov bez ujmy na demokracii?

Dobré ráno

Špeciálny podcast: Politiku vždy chápali len ako orgie

Rozhovor so šéfredaktorkou SME k 30. výročiu Nežnej revolúcie.

Cesta do hlbín českej duše. Päť kníh, ktoré by mali Slováci čítať

Sú medzi nimi experimenty aj látka na veľkofilm.


Už ste čítali?