Moja cesta životom až ku politike - skutočná pravda

Autor: Martin Ondráš | 29.1.2020 o 9:00 | Karma článku: 7,66 | Prečítané:  1272x

Pracujem od svojich 16 rokov. Nepretržite. Nepochádzam z bohatej rodiny a nikto mi cestu životom nedláždil.

Dôvod prečo píšem tento blog sú opakujúce sa otázky ľudí, prečo som vstúpil do politiky. Sú rôzne skupiny diskutujúcich. Niektoré slušné, niektoré menej. Skúsim odpovedať všetkým. Dozvedám sa, že vraj tam idem kradnúť, vraj som darmožráč, feťák, inokedy slniečkár a najnovšie som sa dozvedel, že som liberálny fašista. Smutné čítanie, ale asi odráža stav našej spoločnosti.

Som najstarší z 3 bratov a ako som už uviedol, pochádzam zo skromných pomerov obyčajnej Slovenskej rodiny, kde už nebohý otec mal bližší vzťah k alkoholu a kamarátom z "mokrej" štvrte ako ku vlastnej rodine. To znamenalo, že moja mama sa musela snažiť o to viac a samozrejme to znamenalo, že aj keď sa snažila ako vedela, nikdy sme nemali dostatok. Jeden z dôvodov, prečo som išiel robiť už ako študent. Mnoho kamarátov chodilo na prázdniny a dovolenky, ja na stavby brigádovať. Neľutujem však spätne ani sekundu. Robil som čo som vedel a pomáhal som ako sa dalo. Aj preto som si v živote sformoval niekoľko železných pravidiel. Nie som abstinent, mám rád dobré červené víno, ale moje deti nikdy neuvidia svojho otca "pod obraz" boží a v živote nepočuli a nevideli hrubé, alebo vulgárne chovanie sa voči mojej manželke alebo rodine. Nikdy.

Pracovnú kariéru som začal v roku 1997 na pozícii predavač v potravinách. Tvrdo som pracoval, mal som veľké šťastie na šéfov a kolegov, roboty som sa nikdy nebál a na čas v nej strávený nikdy nehľadel. Postupne som prešiel všetkými postami v obchode, robil som dlho mäsiara a neskôr postupne stúpala moja profesná kariéra a dosiahla prvý významný vrchol, keď som bol menovaný do pozície člena vedenia a najmladšieho námestníka kontrolno právneho útvaru v histórii dnes už neexistujúcej spoločnosti Prima Zdroj holding a.s. Aj napriek veľmi sľubnej kariére som nikdy nezabudol na ľudí, čo mi neškodili aj keď priamo nepomáhali a na ľudí, čo ma podporovali. Celý rok som pracoval a v lete som namiesto dovolenky chodil do Talianska na brigádu. Najskôr jabĺčka zbierať, neskôr som tam chodil 2 x do roka. Prvá prebierka a príprava úrody a neskôr zber. Prečo som tam chodil 7 rokov? Ja si nesmierne vážim ľudí, ktorí mi dali možnosť sa postaviť na vlastné nohy a okrem rodiny a pár priateľov mi veľmi pomohol taliansky farmár Karl. Nemusel som tam chodiť, ale chodil som. Ďalšie železné pravidlo v mojom živote. Odmena boli naše večerné diskusie o tom, ako agro sektor funguje v Taliansku, na čom je založený, čo je skutočne dôležité.

Po 7 "hviezdnych" rokoch raketovej kariéry som prijal ponuku zastávať pozíciu obchodného riaditeľa pre maloobchod v jednej súkromnej potravinárskej spoločnosti v Žiline. Bola to pre mňa veľká škola a manželia, ktorí firmu do dnes vlastnia majú môj obdiv a úctu. Všetci sme robili všetko, bez ohľadu na funkciu, bez ohľadu na vek či pozíciu. Všetko pre dobro firmy. Bol to krásny čas, kde som dokázal využiť všetky skúsenosti a firma skutočne zaznamenala rozsiahlu expanziu a prívetivý , pozitívny hospodársky výsledok. Skvelá skupina ľudí, čo tvrdo pracovali priamo so mnou sa do dnes venujú potravinám a veľmi úspešne.

Kedže som dosiahol kariérny vrchol v regióne, rozhodol som sa prejsť do vyššej ligy. Prijal som ponuku najväčšieho nadnárodného reťazca a nastúpil som ako riaditeľ prevádzky. Postupne som riadil všetky veľkosti hypermarketov, najväčší bol Zlaté Piesky v Bratislave. Vybudoval som si meno, dostal som ponuku riadiť celé oddelenie obchodno-právne a technické na Slovensku. Mal som najlepšieho šéfa v mojom živote a stretol som ohromné množstvo skvelých ľudí. Vrátil som sa tam, čo mi bolo súdené a prebral som plnú zodpovednosť za bezpečnosť potravín ich kvalitu a dodávateľskú základňu. Postupne sa mi rozširovala pôsobnosť a začal som sa venovať celej potravinovej legislatíve a potravinovému právu na Slovensku. Zúčastňoval som sa všetkých konaní v tejto oblasti, bol som častým členom diskusií na ministerstve, neskôr som sa stal predsedom sekcie bezpečnosti potravín v S.A.M.O. ktorej vznik som inicioval a jej založenie plne podporil. Do dnes som hrdý na to, že som bol častým hosťom na odborných prednáškach a seminároch na tému bezpečnosti potravín aj na SPU v NR. Vychoval som množstvo skvelých manažérov, ktorí dnes zastávajú dôležité funkcie v Slovenskom potravinárstve a obchode.

Neprehral som žiaden dôležitý spor, založili sme množstvo precedentných rozsudkov, ktoré sa do dnes využívajú na účinnú obranu proti štátnej šikane, ktorú tu úspešne zaviedol minister Jahňátek a do geniality dostala ministerka Matečná. Potravinové právo SR poznám "naspamäť"  a do najmenšieho detailu aj fungovanie agro rezortu a postupne mi za "odmenu" boli pridané zodpovednosti za čerstvé potraviny celej V4 a neskôr aj celého potravinového práva V4.

Sú však isté limity, ktoré má každý človek. Tie moje som zistil aj ja. Riadiť 4 krajiny, 4 rôzne legislatívy, 4 rôzne tímy, 4 rôzne jazyky a samozrejme absolútne nespojiteľné preferencie 4 rôznych zákazníckych skupín si vybralo svoju daň a moje zdravie to nezvládlo. Zvolil som a zvolil som opäť správne. Som tu pre svoje deti, svoju ženu a svoju rodinu.

Keď som robil riaditeľa na Zlatých Pieskoch, chceli sme s manželkou už stabilizovať aj naše bývanie a tak sme oslovili realitné kancelárie a zadali požiadavku na dom. Na vidieku, kde je ticho a krásna príroda, kde máme dosť priestoru pre seba, rodinu a priateľov. Našli mi dom v malej obci Žitného ostrova, obec Horné Mýto je skutočne maličká obec do 1000 obyvateľov. Celú rekonštrukciu domu sme spravili sami s manželkou, svojpomocne, jediné čo sme objednali boli okná a fasáda a už je to 15 rokov, čo tu bývame. Nikdy som svoje rozhodnutie neoľutoval.

Celý svoj život som pracoval a pracovať budem. Vážim si možnosti, ktoré mi Slovensko dalo, vážim si ľudí, ktorí mi pomáhali a učili ma byť vždy najlepší v tom, čo robím. Vážim si všetkých ľudí a nehľadím na ich pozíciu, plat, postavenie či funkciu. Omnoho viac pre mňa znamenajú hodnoty, ktoré ľudia majú a spôsob akým to dávajú svetu najavo. Komukoľvek, kto bol v mojej blízkosti sa kedykoľvek dokážem pozrieť do očí a nemusím skloniť hlavu. To je môj jediný recept na úspech. Byť najlepší, byť silný, mať železné pravidlá a hodnoty a neuhnúť. Prežil som si svoje vzostupy a pády, prežil som si svoje víťazstvá a prehry a jediné čo dnes cítim je vďačnosť a pocit, že musím Slovensku vrátiť všetko, čo bolo poskytnuté mne a aj s úrokom za roky, čo som prežil ako v rozprávke. To je jediný a skutočný dôvod, prečo som sa rozhodol do politiky vstúpiť.

Politika je dnes v kóme. V kóme spôsobenej neodbornosťou, vulgárnosťou, klamstvom, podvodom a korupciou. Je tu systematicky vytváraný pocit strachu, ktorý je cielený na hnev a flustráciu ľudí. Ľudia pomaly ale isto začínajú chápať, že tento systém, ktorý je založený na podvode, klamstve a krytí všetkých špinavostí, ktoré moc a peniaze ponúkajú, jednoducho nie je udržateľný a nie je ho možné nazvať ani právny štát ani demokracia. Je to tak zložitý problém, že už národ pomaly neverí, že existuje čestný a čistý spôsob ako to zmeniť. A to je živná pôda pre extrém. Extrém je ako burina na úrodnej pôde. Rastie, lebo má dosť živín. Tvári sa nevinne, snaží sa podobať na niečo stráviteľné ale skrýva v sebe jed. Živiny sú pre ňu každá nová a nevyriešená, alebo zametená kauza, čo sa tu už 2 roky, každý týždeň, valí zo všetkých strán. Riešenie nie je burinu vytrhnúť. Vyrastie ďalšia. Riešenie je zobrať jej všetky živiny. Zahynie sama, úplne až ku koreňu a nikdy viac nevyrastie. Ak bude politika vecná, odborná, slušná a nekorupčná, nebude voči čomu rebelovať extrémom a extrém stratí živnú pôdu, odumrie. Ak však burina prerastie vyššie ako bežné požívateľné rastliny, zadusí ich a zničí. Ostane púšť plná buriny a tá zahubí všetko okolo seba a nakoniec aj seba samú. Toto už história neraz jasne ukázala.

Politika však môže priniesť zmenu iba vtedy, ak tam vstúpia ľudia, čo majú tie základné vlastnosti a hodnoty, ktoré sa od politiky očakávajú. Vecnosť, odbornosť, slušnosť a hodnoty, ktoré neprebije ani moc ani peniaze. A preto som do politiky vstúpil, lebo svoj vďačný za možnosť prežiť svoj život úspešne. Chcem aby naše deti mali také isté, ak nie lepšie možnosti sa realizovať. Aby žili hrdo na Slovensku, aby si tu, v tejto krásnej krajine, zakladali svoje rodiny a tešili za z prítomnosti svojich blízkych. A to je moja motivácia, prečo politika. Lebo inak to nejde. 

Som spolu autor programu a gestor pre pôdohospodárstvo a potravinárstvo koalície PS/Spolu (12) .Kandidujem vo voľbách 2020. Moje číslo je 50 a zastupujem pôdohospodárstvo a potravinárstvo a som presvedčený, že Slovensko a jeho rozmanité regióny dokážu oveľa viac, ako len živoriť a verím, že tieto voľby rozhodnú o tom, či Slovensko bude mať budúcnosť a akú. Aj preto je veľmi dôležité aby každý jeden občan, bez ohľadu na to koho pôjde voliť, voliť išiel. Iba tak sa totiž skutočne ukáže vôla národa a určí cesta, kam Slovensko bude nasledujúce obdobie kráčať.

P.S. a priama odpoveď : Nejdem kradnúť, nepotrebujem to. V živote som neužíval a nikdy ani neskúsil žiadne "látky" aby mal niekto právo ma nazývať feťák. Darmožráč som nikdy nebol a nikdy nebudem, nečakám, že sa o mňa niekto postará, dokážem sa o seba postarať sám. A slniečkár :-) tak ma kľudne môžete volať. Fašisti mi popravili deda za účasť na odboji a a pojem liberálny fašista je taká hlúposť, akú dokáže vyprodukovať len skutočný fanatik a človek čo si mýli pojem a dojem.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA MICHAELY TERENZANI

Kotleba má sympatizantov aj medzi mladými Maďarmi

Keď Maďari nenájdu podporu v Bratislave, obrátia sa k Budapešti.


Už ste čítali?