Kedy nahlas vyhlásime potravinovú krízu SR?

Autor: Martin Ondráš | 4.2.2020 o 9:00 | Karma článku: 9,13 | Prečítané:  2916x

Slovensko sa dostalo do pozície, kde nikdy pred tým nebolo. Sme absolútne závislí na dovoze väčšiny potravín a podceňujeme to, čo sa dlhodobo deje vo svete.

Sme konzumná spoločnosť, ktorá stratila absolútny záujem o detaily vecí ktoré považujeme za samozrejmé. Ideme do obchodu a tam kúpime všetko čo potrebujeme. Zatiaľ. Spoliehame sa viac na to, že obchodníci tovar zoženú, ako by sme sa mali zamyslieť nad tým, či a kde ho vlastne nakupujú. Dnes Vám deti bežne položia otázku kde rastie mäso a netušia, čo treba všetko urobiť na to, aby si mohli zahryznúť do obyčajného rožka.

Sme krajina ktorá má cca 1,9 mil ha poľnohospodárskej pôdy a tá má potenciál plnohodnotne uživiť cca 6,5 mil obyvateľov. Aktuálne štát vykazuje sebestačnosť v potravinách na úrovni 30%, čo ale zásadne skresľujú výrobky, ktoré sú síce vyrobené na Slovensku, ale z dovozových surovín. Skutočná sebestačnosť Slovenska a tým aj potravinová bezpečnosť predstavuje 12-15% Toto číslo znamená, že sme sa stali ABSOLÚTNE závislí na dovoze základných potravín.

Kríza? Samozrejme.

  • EÚ zverejnila, že do roku 2030 bude dopyt po potravinách vyšší o cca 50%. Populácia v hladových kontinentoch sa zdvojnásobí
  • Mnohí vedci poukazujú na vysoké ceny energie z toho dôvodu, že niektoré obilniny sú používané pre výrobu biopalív – hlavne kukurica a cukrová trstina pre bioetanol (ktorý je vmiešavaný do benzínu) a sójové boby pre bionaftu. Zvýšené celosvetové ceny potravín sú dôsledkom jednak transformácie obilnín na biopalivá, jednak silnej motivácie k prechodu zo zapracovania obilnín na potraviny na viac výnosné biopalivá.
  • Mnoho ľudí si dopraje výdatnejšiu stravu. Štáty ako Čína alebo India bohatnú a stále viac ľudí sa môže stravovať mäsom, čo vyžaduje viac pôdy pre pastviny než pre pestovanie plodín a to sa neobíde bez následkov. Súčasne sa zvyšuje dopyt po obilninách ako pre spotrebiteľov, tak pre domáci dobytok.
  • Vládne orgány však doposiaľ iba veľmi málo prispeli k riešeniu situácie a najpravdepodobnejšie politické dôsledky mnohé veci ešte zhoršia. Aj náš štát, ktorý je pod silným tlakom nutného dovozu, prikazuje, v záujme "zabezpečenia" výživy svojho obyvateľstva, obchodné a cenové kontroly, ktoré však zjavne celkovú situáciu neriešia, naopak ešte zhoršujú.
  • Spojené štáty americké zvýšili svoju produkciu bioetanolu z približne 5 miliárd litrov ročne na 35 miliárd litrov ročne. Tento rast bude pokračovať aj naďalej, čo v niektorých komoditách zapríčiní nedostatok potravín a zvýšenie komoditných cien.
  • Vplyv nepriaznivého počasia na poľnohospodársku produkciu - Svetový potravinový program predpovedá, že podobné výkyvy počasia povedú k obrovským stratám na úrodových výnosoch vo väčšine krajín.

EÚ si tieto fakty plne uvedomuje a aj preto 40% všetkých výdavkov celej EÚ končí v pôdohospodárstve a snaží sa motivovať štáty k zodpovednému, ale predovšetkým vysoko efektívnemu hospodáreniu. Tu končia fakty a prechádzame na Slovenskú realitu.

Za ostatných 20 rokov sa podarilo absolútne celý sektor dehonestovať, dostať na okraj spoločenského aj ekonomického záujmu. Tvárime sa, že ho nepotrebujeme, tvárime sa že neexistuje. Roky sa neinvestuje, agro sektor rok čo rok upadá. Vyľudňuje sa nám vidiek, ľudia sa sťahujú do miest a technických centier. Nejak sme pozabudli na to, že všetci musia jesť. Všetci. Doba, kedy bol potravín prebytok je dávno preč. Čím viac budú rásť silné ekonomiky Ázie, tým väčší dopyt po potravinách bude. Stačí si uvedomiť, že jediné mesto ako Tokio má viac ako 35 mil. obyvateľov a vždy bude pre potravinový priemysel zaujímavejší trh ako celé naše Slovensko.

Všetky fakty hovoria úplne jasne. Existuje jediné riešenie. Jediné. Vyžaduje od vládnych orgánov, aby sa spoliehali na vlastný trh a investovali, hlavne do produkčnej oblasti, do procesov týkajúcich sa nahradenia dovozu vlastnou výrobou a obmedzenia energetickej náročnosti. Iba tak sa totiž podarí zvýšiť potravinová bezpečnosť. Je skutočne turbulentná doba a nikto netuší, čo sa môže stať o rok, či dva. Aj preto by sme mali zabudnúť na žabomyšie vojny, čo sa tu už roky vedú. Aj preto by sme mali trvať na tom, aby sme efektívne využili všetky možnosti, ktoré nám EÚ poskytuje. Efektívne, príčetne a hlavne so zreteľom na to, že to nerobíme pre dnešok, ale aj pre zajtrajšky. Nie len pre nás, ale aj pre naše deti. Dnes sme absolútne závislí a ako zareagujeme ak na trhu nebude dostatok potravín? Potom budeme hľadať riešenie? Nie, potom už bude neskoro.

Asi nedokážeme zvrátiť politiku USA a dokonca som presvedčený, že nedokážeme mať žiaden dosah na vývoj Ázijských ekonomík. Trh je však neúprosný a silnejší vyhráva. Ak nie sme silnejší, musíme byť pripravení. 

Vyhlásenie potravinovej krízy považujem za nutný a prvý krok. Otvorí to celospoločenskú diskusiu a na povrch vypláva to, čo nám dlho v agro sektore ticho hnije. Vypláva korupcia, rozkrádanie, podvody. Vypláva hnis a všetka špina a bolesť, ktorá sa tam roky zbierala. Zistíme ako moc máme zničenú pôdu, zistíme, že už vlastne nemáme ľudí v agrosektore, zistíme, že tam ozaj 20 rokov neinvestujeme a všetky dotačné schémy sa nejak stratili. Lenže nám nepomôže plakať nad tým, čo sa stalo a už sa zjavne neodstane. My jednoducho musíme začať okamžite príčetne konať.

Potrebujeme pripraviť jasnú stratégiu pre roky 21-27 a túto v EP obhájiť. Potrebujeme povedať pravdu, že patríme ku krajinám, kde stále nemáme v obciach pitnú vodu, kanalizáciu. Že sme celý model dotovania "výroby potravín" dostiahli do geniality a čím viac čerpáme, tým menej vyrábame. Nie je čas na experimentovanie. Nie je čas na ďalší omyl. 

Túto stratégiu ale nedokáže pripraviť niekto, kto žiada odchod z EÚ. Tiež ju nedokáže pripraviť niekto, kto ju viac ako 15 rokov cielene vycicaval a dostal do kómy. Je posledný čas na odloženie emócie, je najvyšší čas na to, aby sme sa konečne vecne a pravdivo informovali v akom veľkom probléme sa nachádzame a začali tvrdo pracovať.

Som spolu autor programu pre pôdohospodárstvo a odborný garant pre pôdohospodárstvo a potravinárstvo koalície PS/Spolu. Vo voľbách 2020 kandidujem za koalíciu PS/Spolu (12) s číslom 50 a som presvedčený, že náš program pre agro rezort a jeho priame naviazanie na program rozvoja vidieka a ekonomické opatrenia na oživenie vidieka prinesú skutočné zvýšenie produkčnej, sociálnej, enviromentálnej aj krajinotvornej funkcie pôdohospodárstva, znížia zásadným spôsobom potravinovú závislosť a vrátia agrorezortu to postavenie, ktoré si právom zaslúži.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PÍŠE MICHAL HAVRAN

Kraľovany, dedinka v zákrute, kde vás príroda naučí rešpektu (píše Michal Havran)

Malebnou cestou Alojza Medňanského s Barbarou Rusnákovou.


Už ste čítali?