Slovensko,kedysi agrárna krajina, je dnes plne závislá na dovoze potravín. Klamstvá a demagógia o sebestačnosti v objeme 40% sú len spôsob ako zahmliť skutočný rozsah problému ktorý tu máme. Propaganda okolo 40% počíta aj skupinu výrobkov, ktoré sú síce vyrábané na našom území, ale zásadne z dovozových surovín. Skutočná sebestačnosť a teda aj potravinová bezpečnosť Slovenska je niekde na úrovni 10-12%. To v praxi znamená, že ak sa z akéhokoľvek dôvodu zatvoria, čo i len na týždeň, či mesiac hranice s krajinou, ktorá je náš najväčší dodávateľ potravín, do 24 hodín sú obchody prázdne. Netreba ľudí zbytočne strašiť, ale dnes, v dobe kedy tu máme ochorenia typu coronavírus, dnes keď nám v okolitých krajinách zúri AMO (africký mor ošípaných) alebo vtáčia chrípka, znamená to utratenie celých chovov a zásadné a hlavne nepredvídateľné výkyvy výroby a spotreby na domácom trhu týchto krajín. Azda každý príčetný človek pochopí tvrdenie, že každá krajina si v prvom rade bude brániť svoj trh a svoju bezpečnosť, až potom príde na rad nejaký export pre niekoho iného.
Dnes sa dá s určitosťou tvrdiť, že vo verejnom priestore vládne populizmus, heslá a jednoduché riešenia na zložité problémy. Do toho si treba pripočítať absolútnu vulgarizáciu sociálnych médií a toto všetko dnes formuje verejnú mienku. Až na toľko, že sa odhadované % preferencie pol.strán rozkolíšu nečakaným a nepredvídateľným spôsobom. Toto ale analyzujú stratégovia kampaní, vyhodnocujú a prispôsobujú nové a nové teórie a stratégie. Nemalo by to ale platiť pre gestorov odbornej časti programov jednotlivých politických strán.
Napríklad nami jasne pomenované nutné stropovanie priamych platieb zjavne rozdelí odbornú verejnosť a určite prinesie emotívne diskusie. Na druhej strane gestor, ktorý zodpovedá za ucelený rámec programu by nemal lavírovať na gumičke verejnej mienky. Ak niekto napíše program, musí ho vedieť detailne vysvetliť, musí vedieť preukázať dopady jeho riešení nie len na rozpočet a verejné financie, ale aj na ostatné časti jeho programu, či dopad na ostatné rezorty štátu. Musí tiež vedieť jasne pomenovať a kvantifikovať výhody, alebo benefity a aj to v akom horizonte sa dajú očakávať.
Gestor musí citlivo vnímať problémy, ktoré sa v rezorte často úmyselne zahmlievajú inými pseudotémami, musí vedieť rozpoznať úmysel a aj modus operandi, čiže spôsob akým sa neprávosti, či podvody páchajú. Ale to nestačí. Musí vedieť nájsť a odhaliť aj to, čo v skutočnosti bráni odhaleniu a potrestaniu práve pre základný právny princíp : "Impunitas semper ad deteriora invitat – Beztrestnosť vždy láka k horšiemu" a zároveň musí dokázať navrhnúť prestaviť systém tak, aby sa neprávosti do budúcna nediali.
Vždy som sa rád zúčastňoval prednášok a seminárov na tému agro rezortu či potravinárstva Slovenska. Stále máme dostatok odborných kapacít, ktoré dokážu pomôcť pri prestavovaní celého systému, ktorý je založený na podvode, korupcii a klientelizme. Systém je chorý, dožíva a je nefunkčný. Je sám o sebe chudokrvný a je prelezený pijavicami, ktoré odčerpávajú ešte to málo krvi, čo mu v žilách prúdi.
Práve po stretnutí gestorov, alebo odborných garantov pre rezort pôdohospodárstva a potravinárstva, vo mne opäť trochu stúpla nádej. Nádej, že za stolom sedia ľudia, ktorí si plne uvedomujú vážnosť celej situácie. Ľudia, ktorí nepodliehajú tlaku z úzadia, ľudia, ktorí majú pred očami víziu úspešnej a fungujúcej krajiny. A jedine tejto svojej vízii podriadia svoje zmýšlanie a do ďalšej diskusie prinesú nové pohľady a návrhy riešení tak, aby sme konečne dokázali celému svetu, že Slovensko vždy patrilo a bude opäť patriť medzi lídrov Európy. Sme síce rozlohou malá krajina, ale máme rozsiahle a rozmanité regióny. Práve táto rozmanitosť je náš kľúč k úspechu. Potrebujeme podporiť prirodzenosť regiónov a na ich najsilnejšej stránke budovať ich ekonomickú silu a samostatnosť.
Na druhej strane máme plné skrine kostlivcov, ktoré už konečne niekto musí vytiahnuť na svetlo. Či už hovoríme o podvodoch s pôdou a jej prekrývanie najvyššími miestami v štáte, alebo o nastavení systému rozkrádania dotačnej schémy a štátnej podpory, alebo môžeme hovoriť o systematickom utlmení vedy a výskumu v agro rezorte práve preto, aby sa skorumpované zlo ľahko krylo a vysvetľovalo. Na neprávosti sa nedá stavať právo, to je ďalší starý právny princíp a všetci si uvedomujeme, že sú tu stovky až tisíce legislatívnych noriem, či zákonov, ktoré postupne táto "čierna vdova" tkala tak, aby cez tú spleť nikto jasne nevidel a kto sa pokúsi......
Iba skutočne silné a životaschopné regióny sú záruka budúceho úspechu Slovenska ako celku. Dnes, keď máme 21 storočie, už nie je agrosektor o špinavom a zapáchajúcom traktoristovi, čo má ruky po lakte od oleja a pol dňa leží pod 50 ročným traktorom aby sa vôbec rozbehol. Dnes agrosektor dokáže zamestnať ľudí so všetkými druhmi vzdelania. Potrebuje ľudí so základným, stredným, odborným ale aj vysokoškolským vzdelaním. Toto neponúka žiaden iný rezort na Slovensku. Rokmi dehonestovaná prácam ktorá je na pokraji ekonomického a spoločenského záujmu už dávno prešla inováciami. Dnes poľno podniky riadia IT špecialisti, dnes máme plne automatizované výrobné haly a kŕmne linky, dnešné traktory sú ovládané cez satelit a GPS a vnútri poskytujú lepšie pohodlie ako mnohé osobné autá.
Agrosektor potrebuje víziu, potrebuje silných lídrov a hlavne potrebuje konečne medzi priority zaviesť budúcnosť a životaschopnosť krajiny a nie pár vyvolených v úzadí. Potrebuje odčiniť krivdy a nastaviť nový, nekorupčný model. Inak budeme hladní a zničíme si ešte aj to, čo nám z tej nádhernej krajiny dnes ešte ako tak ostalo. A aj preto ďakujem zúčasteným gestorom, že mi opäť ožila nádej, že to spoločne dokážeme.
