Demagógia okolo dovozu potravín

Autor: Martin Ondráš | 23.6.2020 o 19:32 | Karma článku: 10,84 | Prečítané:  8085x

S úžasom sledujem niektoré vyjadrenia, ale pár ich skutočne stojí za zamyslenie. Prečo niekto úmyselne vzbudzuje pocit neistoty a strachu a prečo neponúka žiadne riešenia? Preto...

Dnes opäť jeden bombastický článok, opäť palcové titulky a opäť zvláštna hra. 

Pravda je taká, že Slovensko osciluje na hranici potravinovej krízy. Skutočná sebestačnosť vo výrobe potravín predstavuje v skutočnosti niečo len okolo 15 - 20%. Na to aby sa takéto zložité stavy vyriešili, je potrebné skutočne dlhodobo pracovať na správnej koncepcii celého rezortu poľnohospodárstva.

Celý článok, ktorý ma prinútil sa zamyslieť, nájdete tu (https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/hororovy-scenar-potravinarov-slovensko-denne-dovazame-800-kamionov-potravin?fbclid=IwAR12ftpnDlmK14lYFgn8_cQ2UnawEf8E_r4x7l43h9XIQbh_RBSNASpKPyM)

  • Tak skúsme počítať spolu

Jednoduché fakty, ktoré si dokážete overiť, hovoria rečou čísiel. Obchodné saldo sa sleduje po jednotlivých mesiacoch roku a dáta vypovedajú skutočne jasne. Sú uvedené v mil. Eur.

Obchodné saldo SRJanuár Február MarecSpolu
Dovoz 2019
296,46
303,37
323,88
923,70
Vývoz 2019
196,22
193,41
211,67
601,29
Dovoz 2020
315,78
306,96
371,53
994,26
Vývoz 2020
200,11
191,77
217,23
609,11
Index 2020/2019
106,52%
101,18%
114,71%
107,64%

Ak teda ten istý zdroj tvrdí, že bolo potrebných 700 kamiónov denne, čo je predpokladám viac marketing ako skutočné a preukázateľné číslo, máme zjavne problém s matematikou. Ak na objem X bolo potrebných 700 kamiónov, tak ak objem X narastie o 7,63%, čo viac menej vôbec nemusí kopírovať skutočnú spotrebu, ale mnoho iných faktorov, potrebujeme číslo 700 navýšiť o 53 kamiónov denne. Takže 750 a nie 800 aj keď uznávam, 800 znie lepšie. Viac hrozivo. Škoda len, že to  predstavuje odchýľku a chybu vo výške 100% a to sa skutočne nedá nazvať pravdou. Skôr inak, ale to už nechám na zvážení každého čitateľa takýchto článkov.

  • Čo už ale majster v propagande zatajil a úmyselne sa tej téme vyhol, je skutočný ekonomický dopad a vývoj skutočného obchodného salda, teda rozdielu medzi objemom dovozu a vývozu.

Tu totiž nie je možné strieľať čísla od pása ale bolo by potrebné vysvetliť, prečo je celý model na Slovensku nastavený tak, že vyvezieme veľmi lacno a dovezieme veľmi draho. Ak si totiž uvedomíme, že trh spotrebuje nejakú množinu výrobkov, ktorú pri skoro identickej populácii medzi rokmi 2018-2019-2020 môžeme nazvať konštantou, rozdiel vo vývoji obchodného salda ukazuje v plnej nahote, že sme orientovali našu prvovýrobu na výrobu najlacnejšej časti potravinového reťazca a namiesto jej finalizácie doma ju v zásade celú vyvážame a dovážame potrebný objem výrobkov s vysokou pridanou hodnotou. V skratke (príklad aj ceny sú hypotetické a nepredstavujú skutočné ceny na komoditných trhoch) vyvezieme 1000l mlieka za 0,1 Eur čo znamená vývoz v objeme 100 Eur a dovezieme 200 kg masla za cenu 1E/kg, čo znamená dovoz vo výške 200 Eur. Obchodné saldo je rozdiel medzi vývozom a dovozom, čo v tomto prípade tvorí -100 Eur len preto, lebo nedokážeme doma vyprodukované mlieko spracovať na maslo, ktoré požaduje náš trh. Nižšie skutočné čísla v mil. Eur

Obchodné saldo SR
Január
FebruárMarecSpolu
Saldo 2019
-100,24
-109,96
-112,22
-322,41
Saldo 2020
-115,66
-115,19
-154,30
-385,15
Index 2020/2019
115,39%
104,76%
137,50%
119,46%

Analyticky si opäť dokážeme, že dovoz potravín vyjadrený v hodnote Eur a nie váhe, ktorú potrebujeme na výpočet nákladov na prepravu a ten detinský prepočet na kamióny nám stúpol o 7,3% ale vývoz za to isté obdobie stúpol len o 1,3%. 

Nebudem vymýšľať koleso, pomôžem si analýzou NBS (Národnej Banky Slovenska) : "Slovensko na základe porovnania všetkých bázických (východiskových) období za posledných desať rokov nie je z dlhodobého hľadiska krajinou s najvyšším rastom cien potravín spomedzi 27 krajín EÚ (bez Spojeného kráľovstva). Pri relatívnom pohľade je Slovensko krajinou s rýchlejším rastom cien potravín v porovnaní s mediánom krajín EÚ 27 pravdepodobne v dôsledku vyššieho vplyvu vývoja cien agrokomodít na finálnej spotrebiteľskej cene, ako aj nominálnych jednotkových nákladov práce."

Takže dovolím si malý záver. Nárast 7,3% pri výkyve cien potravín viac ako 5% je absolútne predvídateľný a nie je potrebné robiť paniku, nič to neznamená. Naopak, paniku treba robiť v otázke vývozu, prečo vyvážame lacnejšie a prečo vývoz nekoliduje s vývojom cien agrokomodít. A ak si pozrieme marec 2020 tak rozdiel dosiahol rekordných 37% čo už je skutočne číslo nad ktorým by sa mal niekto zamyslieť. Namiesto zvláštnych prepočtov na kamióny a šírením poplašnej správy medzi ľudmi.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Problémový Solej končí na Najvyššom súde. Po návrate z péenky ho vyhodili

Konanie bývalého kancelára súdu prešetruje polícia.

Sieť burgrární Regal nevyplatila českých investorov

Problémom sú dlhopisy z roku 2017.

Bödöra po príchode na políciu zadržali

Bödör sa neskoro večer vrátil z Chorvátska.


Už ste čítali?