reklama

Slovenský gazda je už ohrozený druh

Je úplne jedno či chová ošípané, alebo obrába vinicu. Jednu vec majú všetci spoločné. Sú ohrozený druh a ľahko sa môže stať, že ich budeme poznať už len z rozprávania.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Už je to nejaký ten rok čo sa intenzívne venujem problematike Slovenského agrorezortu. Politicky, vecne, odborne. Vždy som si myslel, že som už zažil asi všetko. Dlhé roky sa venujem potravinovému právu, bezpečnosti potravín a ich kvalite. To je môj život, moja práca, moja záľuba. Vždy som mal svoje názory, zásady, pravidlá. Nehovorím čo je pekné, ale to, čo je pravda. Nezbieram politické body, nerobím populistické vyhlásenia, pred každým rozhodnutím absolvujem množstvo rozhovorov, zbieram a sumarizujem dostupné informácie, snažím sa najskôr detailne pochopiť problém a potom hľadať nie najrýchlejšie, nie najlacnejšie, nie najkrajšie, ale zásadne najefektívnejšie riešenie. Ale aj ja sa občas mýlim. Nie je to ľahké a tiež mi to sem tam trvá, ale nakoniec vždy podľahnem sile argumentu, ak existuje.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Stal som sa gestorom pre pôdohospodárstvo v Progresívnom Slovensku, absolvoval som predvolebný maratón na ktorom som spoznal množstvo ľudí v rezorte, vypočul som si množstvo príbehov, pochopil som ako veľmi je to zlé. Poznáme sa zo všetkými gestormi rezortu v iných stranách, Diskutovali sme pred voľbami, diskutovali sme po voľbách a zhodli sme sa na mnohých veciach, ale na jednej určite. Je jedinečný, ale zrejme posledný čas, kedy sa veci dajú ešte zmeniť.

Voľby dopadli ako dopadli, sláva víťazom, česť porazeným. Patril som medzi prvých, čo víťazom úprimne gratulovali a ponúkol som svoje vedomosti a znalosti v prípade, že o ne bude záujem. Opäť len z jediného dôvodu. Musíme priniesť pozitívnu zmenu, každý kto dokáže priložiť ruku k dielu. Jednoducho musíme. Iná možnosť nie je. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Každá zmena musí začať tým, že sa problémy jasne pomenujú. Je najvyšší čas povedať, že je to zlé. Horšie ako sme čakali v najhoršom sne. Kde sa pozriete, všade problém. Roky bublal a hnil, roky sa neriešil a ak sa riešil, tak len naoko. Vypočul som si tisícky smutných príbehov, navštívil som desiatky gazdovstiev, výrobcov a spracovateľov. Na vlastné oči som videl zúfalú prosbu v očiach, aby som pomohol. Ak chcem, ak môžem. Lenže tá prosba je nie len v očiach gazdov, ale aj v očiach spracovateľov, predajcov a hlavne spotrebiteľov. Tu ale tá prosba nekončí. Vidíte ju v očiach stoviek čestných úradníkov, čo museli byť ticho, vidíte ju v očiach stoviek inšpektorov, ktorí museli poprieť svoju odbornosť, lebo rozhodovala politická nevedomosť. Potom sa skúste stretnúť so starostami a v ich očiach uvidíte to isté.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zjavne sme niečo nepochopili. Naše členstvo v EÚ bolo to najlepšie, čo sa našej krajine mohlo stať ale.... Nikto v EÚ nepočítal s tým, ako jedná malá krajina dokáže efektívne zničiť všetky možnosti ktoré dostane, dokáže rozhádzať miliardy Eur, ktoré sem natiekli a je na kolenách. Agrárna krajina ako Slovensko. Máme Žitný ostrov, máme Tatry, máme Šíravu a Domašu. Máme horské oblasti, máme lúky a pasienky a hlavne, stále máme vodu. Len potraviny nemáme. Zvláštne, ale je to tak. Dôležitejšie je ale to, že máme nové fasády na obecných budovách, máme nové zábradlia, nové chodníky. To je zrejme Slovenský kľúč pre rozvoj vidieka. Preto už neostali peniaze na farmárov, gazdov, vinárov, chovateľov. Neostali peniaze na nové technológie, vedu ani inovácie. Zrejme nie sú dôležité. Niekto zjavne nepochopil, že v hladovej doline sa skutočne nikto nebude tešiť z novej fasády. a ani letného kina. Naopak, keby sa tie peniaze investovali do skutočného rozvoja gazdov a roľníkov, oni sami by tú fasádu opravili a v letnom kine by ste nemuseli platiť za víno, vodu ani niečo pod zub. Veď predsa bývajú v obci, okrese, kraji, štáte, ktorý si ich váži pomáha im. Takto to funguje vo svete. My však predsa niečo za tie roky máme. Máme zbohatlíkov a agromafiu pre ktorú neplatia zákony, pravidlá ani slušnosť. Chce niečo, zoberie si. Nepýta sa, sú beztrestní. Roky. Tiež máme znečistenú vodu, vysychá nám pôda a degraduje. Volá sa to nevedomosť? Nie. Volá sa to ignorácia, úmyselné konanie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Máme najzložitejšie potravinové právo v rámci EÚ a dnes podnikať v oblasti potravinárstva je trest ktorý by ste nedali ani najhoršiemu nepriateľovi. No, možno tomu najhoršiemu áno. Potravinová prevádzka na Slovensku svojou zložitosťou musí pripomínať atómovú elektráreň a aj tú by ste dokázali prevádzkovať ľahšie. Keď zvládnete túto tortúru, nastupuje administratívna a daňovo odvodová zaťažiteľnosť. Zvládate? Ide sa ďalej. Teplotu v chladničkách máte v poriadku, ale nemáte evidenciu merania teplôt? Máte peknú, útulnú a čistú prevádzku, ale nezapisujete kedy ste umývali podlahy, alebo máte prasknutú kachličku na chodbe za skladom? Dostatočný dôvod na pokuty, hodinové sedenia nad protokolmi. odvolania, porady s právnikmi, nikdy nekončiace súdne spory. Že sa už nevenujete tomu, čo ste pred rokmi začali? Že si už nepískate pri sírení mlieka, že sa už nedokážete tešiť z toho, ako zreje ovocie a svieti slnko? Že už nemáte čas, lebo odpovedáte na rôzne otázky tohto štátu, vypĺňate tisícky formulárov, vediete evidencie ako pri atómovej elektrárni, lebo vraj musíte a niekto to potrebuje. Že robíte poštára medzi 2 úradníkmi len preto, lebo jeden netuší o existencii toho druhého? A takto by som písal ešte pár dní.

Predstavte si, že máte chorobu. Má nejaké príznaky. Teplota, hlieny, kašeľ. Čo urobí správny doktor? Chvíľu počúva, nič nehovorí. Skúma. Určí diagnózu. Nastaví liečbu. Lenže zásadne lieči príčinu, nie následok. Ak predsa máte ochorenie, ktorého sprievodný jav je zvýšená teplota, nemôžete donekonečna zrážať teplotu. Ak totiž vyliečite príčinu, teplota postupne klesne. Nikdy nie naopak. Zrazením teploty sa stratia príznaky a oklamete sami seba, neznamená to, že ochorenie zmizne. Aj keď aktuálne teplotu nemáte a vyzeráte lepšie. Ak tam choroba stále je vráti sa. Je to istota. A bude mať podstatne horší priebeh ako pred zrážaním teploty. Preto je dôležitejšie vyliečiť príčinu, nie odstrániť príznaky.

Roky sa tu snažíme liečiť jeden príznak za druhým a roky sa čudujeme, že náš zdravotný stav je horší a horší. Prečo po každej chorobe idete na kontrolu? Presne preto, aby sa pán doktor uistil spätne v tom, že vyhodnotil príznaky správne, určil správnu diagnózu a nastavil správnu liečbu. Ak pôjdete k lekárovi s tým, že Vás bolí hrdlo a on Vám bude liečiť škrabanec na nohe, skutočne si myslíte, že Vás bolesť hrdla prejde? Nie neveríte tomu presne tak ako ani ja.

Je najvyšší čas zastaviť sa a porozmýšľať.

  • Dobre som vyhodnotil príznaky?

  • Sú tie príznaky dostatočné jasné na určenie správnej diagnózy?

  • Viem aké liečivá zaberajú na pôvodcu problému?

  • Nasadil som ich skutočne v dostatočnom množstve a na dostatočne dlhý čas?

  • Zaberajú?

  • Zlepšuje sa stav?

  • Miznú príznaky?

Ak máme na všetko odpoveď ÁNO, všetko je v poriadku. Ak máme čo i len na jednu otázku odpoveď NIE, je zle a dobre si obzrite svojho gazdu či roľníka. Len aby ste nezabudli ako vyzeral a aby ste ho mohli zachovať aspoň v bájach a povestiach, keď sme ho už nedokázali zachrániť.

Martin Ondráš

Martin Ondráš

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  164
  •  | 
  • Páči sa:  320x

Viac ako 20 rokov sa aktívne venujem potravinovej bezpečnosti, kvalite potravín a potravinovému právu. Nie len na úrovni SR, ale aj v rámci krajín V4. Som presvedčený, že spotrebiteľ má byť informovaný a nie klamaný. Zoznam autorových rubrík:  SpoločnosťSúkromné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu