Zvýšenie cien za prenájom pôdy, alebo skutočne sa nedalo aj inak?

Autor: Martin Ondráš | 26.7.2020 o 16:42 | Karma článku: 7,61 | Prečítané:  2397x

Odbornou a stavovskou obcou aktuálne rezonuje rozposielanie dodatkov ku nájomným zmluvám. Niekde sa cena zvyšuje aj 8x. Čo nám to v skutočnosti hovorí?

V prvom rade musím povedať, že som zástanca transparentnosti a absolútnej čistoty v oblasti akejkoľvek aktivity ktoréhokoľvek štátneho úradu. To je totiž jediná cesta ako odstrániť poklop na plnej žumpe problémov a to je zas prvý krok pre začiatok očisty.

Slovenský pozemkový fond (SPF) je jedna z tých väčších organizácií, kde zrejme dochádzalo, presne ako na PPA, k rôznym "divotvorným" aktivitám, ktoré zas nahrávali istej skupinke nedotknuteľných a vysoko úspešných "tiež podnikateľov" v agrorezorte.

Skúsme si dnes obrazne vysvetliť, prečo tu máme tento problém.

  • Správa vecí verejných

SPF je organizácia, ktorá spravuje pôdu neznámych vlastníkov a nakoľko sama nevykonáva žiadnu činnosť v oblasti skutočného hospodárenia na pôde, túto pôdu prenajíma tretím osobám. Je potrebné uviesť, že SPF spravuje cca 400 000 ha pôdy, čo pri celkovej výmere poľnohospodárskej pôdy na Slovensku 1,9 mil ha predstavuje cca 20%

SPF pristúpil ku jednostrannému zvýšeniu cien nájomného až po obdržaní dotazu z komisie EÚ s otázkou, ako a prečo SPF určuje a stanovuje výšku nájomného. Túto vetu si je potrebné skutočne zapamätať. SPF totiž nezačal diskusiu o výške nájomného z pokynu ministra ani na základe vlastnej aktivity, ale až keď musel nájsť odpoveď na otázku, prečo sú výšky nájomného tak rozdielne a podľa akého vzorca sa určujú.

  • POZN č.1 (všetky údaje sú hypotetické a len pre vykreslenie problému)

Ak máme podnikateľský subjekt č.1 s výmerou 1 000 ha a má prenajatý pozemok od SPF za cenu 1 E/ha ročne, platí ročne do rozpočtu SPF nájomné vo výške 1 000 Eur. Ak si pripočítame, že daný subjekt požiada PPA a jednoduchú platbu na plochu a dostane dotáciu 120 Eur/ha/rok, obdrží dotáciu 120 000 Eur pri náklade 1 000 Eur a hrubý zisk iba z titulu prenájmu predstavuje (120 000-1 000) 119 000 Eur.

Ak máme podnikateľský subjekt č.2 s výmerou 1 000 ha a pozemky prenajíma od vlastníkov za trhové ceny v tej istej oblasti za cenu 50 Eur/ha/rok, platí ročné nájomné 50 000 Eur priamo vlastníkom pozemkov. Ak bude rovnako úspešný žiadateľ o dotáciu na plochu, tak od PPA obdrží tých istých 120 Eur/ha/rok a hrubý zisk z titulu prenájmu predstavuje (120 000-50 000) 70 000 Eur.

Rozdiel medzi podnikateľským subjektom 1 a 2 predstavuje 49 000 Eur, čo je v prípade subjektu 1 považované za skrytú a nedovolenú štátnu pomoc a pôsobí diskriminačne, čo je zas v rozpore s právom EÚ a zjavne aj právom SR.

Takže toto je skutočný popis dôvodu, prečo začal SPF konať, ak by nekonal, muselo by SR vrátiť nedovolenú štátnu pomoc, alebo by sme o tieto peniaze prišli v nasledujúcom rozpočtovom období.

Tu ale nastáva skutočná otázka. Naozaj to nešlo inak iba takto?

Podľa môjho názoru mal SPF odpísať do Bruselu, že na základe dotazu EK uskutoční hĺbkový audit všetkých jestvujúcich zmlúv SPF a nezávislým audítorom položí tieto audítne otázky :

  1. Boli zmluvy uzatvárané v rozpore s právnym poriadkom SR alebo EÚ?
  2. Existuje podozrenie že dochádzalo k poškodzovaniu záujmov SR. alebo EÚ?
  3. Existuje podozrenie, že dochádzalo k nedovolenej štátnej pomoci?

Na základe auditu a jednoznačným odpovediam mal SPF postupovať nasledovne:

Ak existuje zmluva, ktorá je v rozpore s právnym poriadkom SR, alebo dojednaná výška nájomného je  (bezdôvodne) neprimeraná oproti trhovej, že je možné vyčísliť poškodzovanie záujmu SR a zároveň tým zjavne dochádza k nedovolenej štátnej pomoci.

Mal SPF danú konkrétnu zmluvu pre jej zjavný rozpor s právom SR a EÚ vypovedať a okamžite ukončiť, prevziať predmet nájmu späť do svojej správy a začať konanie voči obom účastníkom zmluvného vzťahu. Teda sám voči sebe, že poskytol zverené hodnoty tak, že došlo k poškodzovaniu záujmov SR a na druhého účastníka, že poberal neoprávnenú výhodu a žiadať poberateľa neoprávnenej výhody o jej plnú náhradu počas trvania tohto protiprávneho stavu. Zároveň by zistil, či sa jednalo o pochybenie jednotlivca, alebo išlo o rozsiahlu a organizovanú sieť, čo by iste zaujímalo všetkých na Slovensku a v tomto prípade je zaslanie medializovaného dodatku absolútne neprípustné, nakoľko zmluvný vzťah je ukončený.

Ak existuje zmluva, ktorej výška nájomného je primerane znížená oproti bežnej trhovej cene a dôvody pre toto zníženie sú jasne preukázateľné, nejedná sa o poškodzovanie záujmov SR ani o neprimeranú štátnu pomoc a nie je nutné sa tým zaoberať. Dôvody pre takéto zníženie môžu byť napr. zjavne zničená pôda, rozsiahle enviromentálne poškodenie a rôzne iné skutočnosti, ktoré znamenajú, že dostať pôdu do bežného stavu na jej bežné užívanie vyžaduje rozsiahle investície, ktoré ale nesmú byť opradené rúškom tajomstva. V tomto prípade sa nejedná o žiadne porušenie práva SR ani EÚ a nie je potrebné medializovaný dodatok k nájomnej zmluve realizovať.

Takže prvé zhrnutie, dodatok nie je žiadúci v prípade 1 a nie je potrebný v prípade 2.

  • Čo je ale potrebné povedať je aj to B.

Ak totiž SPF uzatvorí dodatok so spoločnosťou č.1 a zmení jej výšku nájomného z 1 na 50 Eur jednostranne a spätne, zametie de facto problém pod koberec. Nezákonný stav sa zmení na zákonný, odstráni sa diskriminácia a nedovolená pomoc. A karavána ide ďalej. Potrestaný nebude ani ten, čo zjavne nevýhodné nájomné v istom čase podpísal a spôsobil škodu SR, potrestaný nebude ani prijimateľ nedovolenej štátnej pomoci a dokonca ju ani nemusí vrátiť. Jediný kto bude potrestaný je občan SR. Tie peniaze si totiž mohlo viac užiť zdravotníctvo, školstvo, doprava, rezort vnútra a možno ešte lepšie, ak by boli použité na zlepšenie podmienok v agro rezorte. Takto si tie peniaze užije ten, čo túto nedovolenú pomoc od štátu roky poberal. A ešte sa nám zasmeje a zamáva.

Plošné zvyšovanie cien nájomného v priebehu agrotechnického roku považujem za najnešťastnejšie riešenie aké mohol SPF vykonať. Nie len, že popiera princíp zákazu retroaktivity, ale aj rozhodnutie, ktoré malo dopadnúť iba na toho, kto neoprávnene poberal nedovolenú štátnu pomoc dopadlo plošne na všetkých. Aj preto zastávam názor, že realizácia plošných dodatkov by mala byť pozastavená a malo by začať skutočné hĺbkové šetrenie, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou vytvorí kauzu Dobytkár2.

Ozaj škoda......ale stále nie je neskoro.......

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Hospitalizovaných do mesiaca výrazne pribudne, nemocnice nebudú stačiť

Nemocnica v Trenčíne je prvá, ktorá začala rozširovať kapacity.


Už ste čítali?