Ako poradca ministra končím, dnes

Autor: Martin Ondráš | 2.9.2020 o 9:54 | Karma článku: 12,11 | Prečítané:  13488x

Dnešným dňom končím svoju "misiu" ako predseda poradného zboru ministra pôdohospodárstva Jána Mičovského

Každý príbeh má svoj začiatok aj svoj koniec. Pri novom vedení ministerstva, ktoré malo zmeniť pomery na Slovenskom vidieku, som stál od ich úplných začiatkov, po zostavení novej vlády. Oslovili ma stavovské organizácie v rezorte, oslovilo ma nové vedenie rezortu. Ponuku som prijal.

Všetci sme čakali pozitívnu zmenu a chceli sme byť jej aktívnou súčasťou. Vždy som hovorieval, že politické tričká by sa mali obliekať mesiac pred voľbami a vyzliekať deň po voľbách. Potom má nastať obyčajná práca. Na dennú prácu treba ľudí vyberať podľa ich morálnych a odborných zdatností, nie podľa politickej príslušnosti.

Eufória ktorá zavládla bola úžasná. Ľudia opäť začali veriť, že bude lepšie. Každý, kto sa v rezorte pohybuje viac ako 20 rokov, ako ja, veľmi dobre vie ako moc to je zlé. Rôzne záujmové skupinky, niektoré silnejšie, niektoré hlasnejšie, niektoré zásadne zasahujúce ho výsledkov celého rezortu. Do toho absolútne nezmyselná legislatíva, nefunkčné kontrolné mechanizmy a vžitá zásada, že podvádzať sa oplatí podstatne viac ako poctivo pracovať.

Snažil som sa ako som vedel. Aktívne som sa zúčastňoval všetkých stretnutí, vypracovával som rozsiahle analýzy a navrhoval riešenia. Po krátkom čase som ale začal tušiť, že niečo nie je v poriadku. Ak minister niečo skutočne potrebuje, tak je to historická pamäť, jednoznačne si určiť priority a byť silný manažér, nie len svojho času. Minister skutočne nemusí byť špičkový odborník, na to má celú armádu úradníkov a poradcov. Každý, kto pracoval v strednom, alebo vysokom manažmente veľmi dobre vie pár kľúčových faktov.

  1. Šancu máte len jednu, ako si nastavíte latku v prvých týždňoch, tak bude rezort fungovať
  2. Kvalita rozhodnutí je priamo spojená s kvalitou analýz a podkladov
  3. Každý problém má riešenie, minimálne jedno
  4. Nesmiete sa nechať zasypať nepodstatnými vecami, ktoré sú ale náročné na čas

Zrazu som zistil, že sa z ministerstva postupne stáva pútnícké miesto a nie vrchol exekutívneho riadenia rezortu. Denne ohromné množstvo návštev, všetci sa prišli posťažovať, každý tvrdil, že jeho problém je priorita a musí sa riešiť. Nie je možné zazlievať vedeniu rezortu, že sa chcelo oboznámiť zo stavom v rezorte, ale otvorením dverí pre vypočutie si tých istých problémov, začalo strácať čas.

Historická pamäť je dobrá na to, aby sa pred Vás nemohol postaviť niekto, kto je v rezorte notoricky známy a z veľkej časti zodpovedá za stav ktorý tu je a začne sa prezentovať ako nepopísaný list papiera a podáva pomocnú ruku. Je pripravený krivdy naprávať. Ten, čo ich spôsobil. Toto bolo moje druhé veľké zistenie. Veľmi dobré prezentačné zručnosti rôznych "zombíkov" a ich silná podpora zo skupín, ktoré za každú cenu potrebujú zachovať STATUS QUO začala meniť pomery v rezorte. Ak nie priamo prostredníctvom týchto ľudí, tak nimi nastrčenými a ovládanými figúrkami.

Rozhodol som sa, že zasiahnem. Toto sa nesmie stať. Nie preto, lebo to na konci dňa vypláva na povrch, ale preto, lebo som presvedčený, že táto vláda má jedinečnú možnosť niečo skutočne na Slovensku zmeniť k lepšiemu. Druhý dôvod bol ten, že cítim zodpovednosť. Za úspech, ale aj neúspech. Riadiť rezort sa totiž dá len s ľuďmi, ktorí neuhnú, ktorí nezmenia názor na základe sms, ktorí rozumejú tomu čo robia a prečo to robia. Moja úloha nebola riadiaca, nemal som a nikdy som nechcel mať žiaden priamy dosah na riadenie rezortu. Začal som odkrývať históriu. Bola to chyba,

Do dnešného dňa nikto nespochybnil ani jednu moju analýzu, ani jedno navrhované riešenie po odbornej stránke. Neurobil som žiadnu profesionálnu chybu, riešenia som navrhoval systematické, vždy po dôslednej a hĺbkovej analýze stavu. Vždy som ich mal prediskutované s odbornou aj stavovskou verejnosťou. Začal som byť problém. V bode 3 základných manažérskych schopností jasne uvádzam, že každý problém má riešenie. A je to tak. V podstate mohli zaútočiť v 3 rovinách. Odbornej, osobnej a mediálnej. Zažil som všetky tri.

  • Odborná rovina

Tu ale zombíci ťahajú za kratší koniec a oni to vedia. Pokusy boli chabé, argumenty rozmetané na prach. Toto nie je cesta a bolo to zbytočné, nikam to jednoducho neviedlo.

  • Mediálna rovina

Prestrelky v médiách sa nebojím. Ak sa tomu venuje "konšpiračné" médium, tam sú argumenty zbytočné, nikto sa im nevenuje. Ak sa tomu venuje "normálne" médium, odstraňuje emócie a venuje sa faktom a nakoniec sa vráti k publikovaniu toho, čo vychádza z odbornej roviny. Neprehral som.

  • Osobná rovina

Tu už je to zložitejšie. Proti hlúposti sa nedokážete brániť. Dnes, v čase absolútnej vulgarizácie verejného priestoru, hocikto môže o Vás beztrestne povedať hocičo. Stalo sa. Prišiel podnet. Z "dobre informovaného zdroja" sa nie len minister zrazu dozvedel, že som "vraj" zapletený do korupčnej aféry, nikto nevie akej, Ten istý zdroj neskôr začal tvrdiť, že ma zamestnávateľ vyhodil a vedie proti mne trestné konania. Aj napriek tomu, že môj posledný zamestnávateľ písomne potvrdil, že to tak nie je, nevadí. "Vraj" sa ma tak bojí, že pod nátlakom vydal toto potvrdenie. Aj napriek tomu, že sa dá ľahko zistiť, či voči mne je, alebo nie je vedené akékoľvek trestné stíhanie, zrejme sa ma boja aj orgány činné v trestnom konaní, súdy, prokuratúra a vystavia mi potvrdenie o bezúhonnosti. Tlak sa stupňoval. Dozvedel som sa o sebe, že som viac ako 4 roky psychiatrický pacient nejakej kliniky. Ako dokážete, že nie? Navštívite všetky kliniky na Slovensku a neskôr v EÚ a donesiete potvrdenie, že ste tam nikdy neboli? Nie, toto nie je cesta.

Požiadal som o konfrontačné konanie. Jednoduché riešenie celého problému. Príde "dobre informovaný zdroj" oficiálne a zoči voči Vás obviní, predloží na svoje tvrdenia dôkazy. Mal by som si ich pozrieť a vyjadriť sa, poprípade predložiť dôkazy vlastné. Bežná prax a najobjektívnejšie riešenie tohto problému. Ak na stôl "dobre informovaný zdroj" nič nepoloží, chcelo to povedať aspoň prepáč. Tieto špinavosti sú súčasť Slovenskej politiky a mňa skutočne neprekvapujú.

Uznávam a plne sa stotožňujem s tým, že ak existuje psychiatricky liečený korupčný zlodej, ktorého stíhajú OČvTK, je účastníkom niekoľkých závažných súdov, obvinený zo závažných porušovaní zákona  a navyše je aj skorumpovaný, nemá čo radiť ministrovi, žiadnemu

Po 3 mesiacoch neustáleho tlaku sa tisic krát opakovaná lož stane pravdou. Z ministerstva sa stalo pútnické miesto a z ministra potulný rytier. Neľutujem to, že som sa v marci 2020 rozhodol tomuto rezortu a konkrétne tomuto ministrovi pomáhať, stále som presvedčený, že je to povinnosť každého, kto to s pomocou krajine myslí úprimne. Nie je mi ľúto času, ktorý som strávil tým, že som behal do Bratislavy a zúčastňoval som sa stretnutí, zasadaní, diskusií. Za vlastné, na svojom aute, za svoje peniaze, na úkor môjho času. Dokonca mi nie je ani ľúto to, že sa tu nejaká skupinka na mne "odbavuje".

Čo mi ale ľúto je je fakt, že nikoho nezaujíma pravda. Ak sa totiž prijímajú rozhodnutia na základe "dobre informovaný zdroj" ale bez akýchkoľvek faktov, dôkazov, zistení, je to cesta do pekla a mnohé to vysvetľuje. Vysvetľuje to personálne nominácie, ktoré zas ľudom, čo sa v rezorte nepohybujú od včera, jasne napovedajú, kam to smeruje. Ak niekto dokáže 3 mesiace vyvíjať tlak na odstránenie niekoho, kto nemá žiaden skutočný dosah na exekutívne riadenie rezortu, musí mu ten niekto brániť a zavadzať vo vyššej hre. Tak nech sa páči, pole je voľné, hrajte.

Každá hra má svojho víťaza aj porazeného.

Tu ale bude iba jeden porazený. Slovensko a sen, ktorí ľudia začali snívať 1.3.2020. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Hospitalizovaných do mesiaca výrazne pribudne, nemocnice nebudú stačiť

Nemocnica v Trenčíne je prvá, ktorá začala rozširovať kapacity.


Už ste čítali?