Pochová Mičovský vidiek?

Autor: Martin Ondráš | 8.10.2020 o 10:43 | Karma článku: 10,88 | Prečítané:  5552x

Dnes sme svedkami zaujímavého javu. Vyhlásená štrajková pohotovosť, nespokojnosť majority združení a nepochopiteľný postoj ministra, že je všetko v najlepšom poriadku.

Podľa môjho názoru prevládajú emócie a dostali sme sa ako krajina do situácie, kedy sa problémy riešia výlučne na základe čo najväčšieho mediálneho cirkusu. Nepovažujem to za správne. Rozhodnutia sa musia robiť na základe jasnej analýzy, na základe jasných prepočtov a návrhov. Mediálny tlak je možno fajn, ale v zásade nikdy nerieši problém ako taký.

Vo svojej jednoduchej podstate sú pre rezort dôležité 3 kľúčové dokumenty. Programové vyhlásenie vlády (PVV), stratégia rozvoja rezortu počas volebného obdobia a príprava návrhu intervenčnej stratégie rezortu pre roky 2021-2027 (SPP).

Jediný dokument ktorý je verejne známy je PVV. Toto považujem za veľmi dobre spracovaný dokument, ktorý de facto jasne určuje základné priority rezortu pod vedením ministra. Stratégia pre rezort do dnešného dňa neexistuje, čo prináša mnoho otazníkov a mal by to byť dokument, ktorý do detailu rozpracuje spôsob dosiahnutia jednotlivých bodov PVV. Faktom ale ostáva skutočnoť, že ak neexistuje žiadna stratégia, ako sa môže vytvoriť dokument SPP?

Vošiel nám do toho celého Covid, ktorý karty premiešal nanovo. Všetko, čo bolo doteraz ako tak funkčne stojí na pokraji problému, niekedy existenčného. Nemôže za to minister, to by sme mu krivdili, ale tiež situáciu netreba zľahčovať či ignorovať. Preto tu máme plán obnovy, ktorý mal vo veľkom rozsahu pomôcť dané problémy prekonať.

Minister má k dispozícii celú armádu analytikov, ale je to zbytočné, ak nedokáže s tak rozsiahlymi dátami pracovať. Ak nechce svoje rozhodnutia opierať o jasne preukázané fakty. Ako úplný základ použijem materiál "Revízia výdavkov na pôdohospodárstvo a rozvoj vidieka" ktorý v júni 2019 vypracoval analytický útvar hodnoty za peniaze.

Dnes skúsim poukázať na 5 kľúčových vecí v rezorte, ktoré naznačujú budúcnosť

Úplne prvá veta tohto dokumentu hovorí "Opatrenia revízie výdavkov sa zameriavajú na zvýšenie produktivity v poľnohospodárstve, stabilizáciu príjmov farmárov a posilnenie dlhodobej udržateľnosti pôdohospodárstva, najmä s ohľadom na zmenu klímy" - presne toto je úloha ministra pôdohospodárstva. A teraz si porovnáme pár kľúčových odporučení tohto útvaru a skutočné rozhodnutia pána ministra.

1. Výdavky. Slovensko vydáva na poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybolov a rozvoj vidieka z verejných zdrojov 1 % HDP a sú nad priemerom EÚ. Revízia výdavkov navrhuje realokáciu výdavkov na programy s najvyššou účinnosťou a optimálne využívanie národných a európskych zdrojov. Revízia nenavrhuje zvyšovanie celkových výdavkov nad úroveň schváleného rozpočtu (2020). Vnútorné zdroje je možné získať zvyšovaním efektívnosti výdavkov kapitoly MPRV SR a zlepšením hospodárenia štátnych podnikov v pôsobnosti MPRV SR, najmä Lesov SR na základe auditu štátneho podniku.

A teraz si to porovnajte s tým, čo tvrdí pán minister, kde požaduje zvýšenie zdrojov zo štátneho rozpočtu, inak vraj rezort pochováme a v žiadnom prípade sa ani nezačal zaoberať realokáciou výdavkov a zvýšovaniu efektívnosti hospodárenia štátnych podnikov a organizácii v jeho riadení.

FAKT : Vo svojej podstate sa rozhodol zvýšiť zdroje a nechať ich pretiecť deravým a neefektívnym priestorom nastavených pravidiel a nenažratých rozpočtov štátnych organizácií, čiže spôsobí len to, že sa prostriedky vyčerpajú, bez akéhokoľvek skutočného efektu pre rezort.

2. Dotácie. Pätina najväčších poberateľov dostáva približne 94 % všetkých priamych platieb. Revízia navrhuje aplikovať stropovanie a znižovanie priamych platieb (PP) s odpočítaním pracovných nákladov. Koncentrácia priamych platieb je na Slovensku najvyššia zo všetkých členských štátov (ČŠ) EÚ. Zdroje získané stropovaním a znižovaním priamych platieb pre veľké neaktívne farmy sa presunú malým a stredným farmám vo forme redistributívnej platby alebo na investičné podpory malých a stredných fariem prostredníctvom investičných podpôr v rámci programu rozvoja vidieka.

Až smiešne pôsobí vyjadrenie pána ministra, kde jeden deň je za zavedenie stropovania, potom zas nie je, neskôr opäť je a na konci dňa oznámi, že od budúceho roku (2021) zavedie stropovanie PP nad 500 tis Eur, budú odpočítateľné položky, ktoré ale vraj nevieme vyčísliť a zlatý klinec pribije najnovší štátny tajomník, ktorý s úsmevom na tvári oznámi, že redistributívnu platbu zrejme zavedieme najskôr 2022.

FAKT : Zavedenie stropovania v režime ako ho prezentuje pán minister je nezmysel. V prvom rade neprinesie žiadne prostriedky, nakoľko už dnes vieme, že v takto nastavenej výške stropu (500 tis Eur) sa ocitne skutočne pár podnikov a viac ako polovica z nich nakoniec vypadne po započítaní mzdových nákladov. Druhý zásadný nezmysel je odklad zavedenia redistributívnej platby. Zdroje (aj ked len 1 Euro) získané stropovaním je potrebné vrátiť späť cez redistributívnu platbu, to je totiž základná myšlienka stropovania a kto ju popiera, len jasne dáva najavo, že tomu vôbec nerozumie.

3. Efektivita. Malým farmám pomáha združovanie sa do organizácií výrobcov (OV), ktoré uznáva a finančne podporuje SPP. Na Slovensku boli takto farmy podporované v predchádzajúcich PRV, po skončení programu však ich počet výrazne klesol. Revízia navrhuje poskytovať podporu organizáciám na základe objektívnych a overiteľných údajov. Členské podniky dosahujú vyššiu hrubú pridanú hodnotu, zisk a produktivitu práce. Podniky v organizáciách výrobcov navyše zamestnávajú viac ľudí.

Po ukončení podpory z PRV ostalo z 59 podporených len 25 fungujúcich OV. Pričom 9 z nich malo stabilné, resp. rastúce výnosy. Dve OV zaznamenali okamžitý pokles výnosov a následný mierny rast. Výnosy zvyšných 14 OV klesli takmer na nulu. Absolútna ukážka neefektívneho a nepríčetného rozhádzania verejných prostriedkov (spolu 28 mil. Eur) bez dosiahnutia želateľného efektu.

FAKT : V pracovnej verzii SPP 2021-2027 sa opäť navrhuje alokácia prostriedkov bez stanovenia objektívnych a overiteľných ukazovateľov, pričom výsledky štúdie jednoznačne preukazujú, že výber OV, ktoré získajú podporu je nutné uskutočniť efektívnejšie. Cieľom opatrenia by mala byť podpora iba  tých OV, ktoré majú najvyšší potenciál na zvýšenie ekonomickej výkonnosti svojich členov. Táto úvaha absolútne absentuje v pracovnom návrhu dokumentu SPP a poukazuje na skutočnosť, že sa opäť navrhuje prostriedky minúť bez dosiahnutia akéhokoľvek cieľa, či efektu.

4. Obnova. Slovensko má v poľnohospodárstve nízky podiel zamestnancov vo vekovej kategórií do 24 rokov a naopak vysoký podiel pracovníkov nad 50 rokov. Miera zamestnanosti v poľnohospodárstve má na Slovensku klesajúci trend. Pokles zamestnanosti v poľnohospodárstve od roku 1995 bol vyšší na Slovensku (69 %) ako v EÚ 28 (49 %). Na Slovensku je jeden z najnižších podielov podpory mladých poľnohospodárov na celkovom počte žiadateľov o dotácie v EÚ. Poľnohospodár spĺňajúci podmienky mohol dostať dotáciu na podporu začatia podnikania vo výške 50 tisíc eur na farmu. Podpora pre mladého poľnohospodára na začatie podnikania by sa mala zvýšiť na maximálnu možnú hranicu v rámci pravidiel EÚ a to na 100 000 eur.

Zrejme všetci chápeme, ak chceme aby nám rezort prežil, potrebujeme značne omladiť vekovú štruktúru ľudí, čo v rezorte pracujú.

FAKT : V pracovnej verzii SPP 2021-2027 je opäť divotvorne zašifrovaná logická hádanka. V prvom rade je tam uvedené, že sa navrhuje zvýšiť podpora zo stávajúcich 50 tis. Eur na 75 tis Eur preto, lebo 100 tis by vraj bolo skokovo veľa a bolo by to viac ako inflácia. Toto je tak úbohý argument, že viac nestoji za to si ho všímať. Zásadnejší dopad na výsledok bude mať ale podmienka definície mladého poľnohospodára, ktorá okrem spoločných pravidiel EÚ (vek do 40, odborná spôsobilosť a pod) zavádza našu Slovensku podmienku povinnej existencie farmára minimálne 3 roky a zároveň preukázanie stúpajúceho objemu tržieb počas tohto obdobia. Aj začínajúci analytik zrejme vie, že ak máme vekový priemer tvorený množinou ľudí v pôdohospodárstve už pracujúcich a chceme tento priemer znížiť, máme len 2 cesty. Prvá je náhrada starších za mladších už v jestvujúcej skupine. Toto je bežná generačná výmena "z otca na syna" a žiadny zásadný efekt za ostatných X rokov nepriniesla. Druhá je doplnenie jestvujúcej skupiny o nových, mladých, ktorí vzniknú a do jestvujúcej skupiny sa pripoja. Ak mi niekto dokáže vysvetliť hádanku, ako chcem aby "nový" člen skupiny ovplyvnil vekový priemer tej istej skupiny, ak od neho požadujem jeho 3 ročnú existenciu v tejto skupine, navrhnem ho na Nobelovu cenu za matematiku. Ešte je samozrejme aj 3 cesta, nerobiť nič a čakať, kým najstarší členovia skupiny odídu do dôchodku a jestvujúci prestanú starnúť.

5. Covid19. Zrejme je všetkým jasné, že pandémia Covid19 mala dopad na všetky sektory národného hospodárstva, agro sektor nie je výnimka. Pre záchranu tohto rezortu a jeho prežitie bolo potrebné vypracovať analytický dokument pre čerpanie prostriedkov z plánu obnovy a zamerať sa na tieto kľúčové ciele

  • Zvýšenie produktivity v poľnohospodárstve
  • Zvýšenie pridanej hodnoty poľnohospodárstva a potravinárstva
  • Podpora príjmu domácností poľnohospodárov
  • Fungujúci trh s pôdou podporujúci rozvoj konkurencie a produktivity
  • Dlhodobá udržateľnosť poľnohospodárstva
  • Dlhodobá udržateľnosť lesníctva
  • Efektívnosť fungovania MPRV SR a organizácií rezortu vrátane štátnych podnikov

Jediný bod, ktorý sa do plánu obnovy z pohľadu pôdohospodárstva dostal bola podpora vo výške 34,6 mil Eur ročne výlučne na realizáciu pozemkových úprav. Nič viac. Vysoká fragmentácia vlastníctva pôdy má negatívne dopady na trh s pôdou. Veľké množstvo vlastníckych vzťahov spolu s nejednoznačnou evidenciou pozemkov znižujú transparentnosť vo vlastníckych právach. Fragmentácia a nejasné vlastnícke práva znižujú účinnosť poľnohospodárskej politiky pri dosahovaní cieľov SPP. Táto situácia zároveň vytvára priestor pre konflikty pri využívaní pozemkov, ako aj pri poberaní priamych platieb a platieb z Programu rozvoja vidieka. 

FAKT : Pozemkové úpravy vyriešia len jedinú problematickú vec z pohľadu pôdy a to je znížia jej fragmentáciu, čiže uvoľnia trh (nákup/predaj) pôdy. Ako počiatok schizofrénie ale pôsobí aktivita, ktorá na jednej strane má snahu uvoľniť trh s pôdou prostredníctvom realizácie komasácií a následne legislatívna aktivita v ktorej sa ide trh z pôdou opäť regulovať a obmedziť. Aj napriek všeobecne známemu faktu, že vykonávanie projektov pozemkových úprav musí byť podmienené zmenou legislatívy, ktorá výraznejšie obmedzí drobenie pôdy je jasné, že sa tento fakt opäť opomenul. Ničomu inému sa rezort v rámci možností plánu obnovy nevenoval, alebo jednoducho nebol presvedčivý či úspešný.

Záver : Ak si odmyslím všetky emócie a zameriam sa výlučne na fakty, je absolútne zrejmé, že minister Mičovský sa vybral cestou ješitného osobného ťaženia, ktoré sa neopiera o žiadne analytické dáta. Snaží sa vymyslieť koleso, ktoré je už dávno vymyslené a snaží sa navodiť dojem, že účel svätí prostriedky. Zrejme sa cíti ako vyvolený machiavelista, čiže ten, kto uznáva, že účel svätí prostriedky, a je ochotný dopúšťať sa morálne pochybného konania v snahe dosiahnuť ním definovaný cieľ. Lenže ten cieľ je nejasný, nič neprináša a ak je sprevádzaný morálne aj odborne pochybným konaním, nie je to žiaden verejne prospešný cieľ. Takže ak hľadáme odpoveď na otázku v nadpise článku a odmyslíme si zbytočné emócie a zameriame sa na fakty, dostaneme odpoveď úplne jasnú. Pochová.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Monika Jankovská sa chce dohodnúť s políciou

Štátna tajomníčka zrejme chce spolupracovať.

Stĺpček Zuzany Kepplovej

Vždy sa dá počítať s vypätím všetkých síl

Krajčí počas testovania videl "silného ducha slovenského národa".


Už ste čítali?