reklama

Aký je vlastne plán B? Sladko spíme?

Od prvej vlny Covid19 sa na Slovensku zastavil čas. Všetci a všetko podlieha kríze, čo sa na jednej strane dá pochopiť, ale každá kríza raz pominie. Čo potom?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Musíme si uvedomiť v akom stave sme mali Slovensko pred vypuknutím pandemickej krízy. Celé predvolebné obdobie sa nieslo v duchu uneseného štátu mafiou, nefunkčnou ekonomikou, nahromadenými problémami v každom jednom rezorte riadenia štátu. Toto bola štartovacia čiara. Do toho vošla tesne pred voľbami prvá pandemická vlna Covid19.

Nič z tohto sa ale zázračne nestratilo, len sa prekrylo mediálnym šialenstvom okolo pandemickej situácie. Roky hnijúce problémy sa zázračným prútikom nevyriešili, naopak, len sa na chvíľu zatvoril poklop tejto skutočne rokmi plnenej žumpy a tvárime sa, že ten smrad jednoducho necítime.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pre mierne inteligentného človeka je jasné, že najväčšie firmy investujú ohromné prostriedky do risk manažmentu a budú sa snažiť nastaviť procesy tak, aby eliminovali ohrozenie výkonnosti firiem "ľudským" faktorom. Neodvratne nás čaká robotizácia priemyslu. Roboti totiž nebudú jedna veľká neznáma, nie sú chorí, nechodia na OČR, nemusia sa starať o školopovinné deti a podobne. Ak si do toho uvedomíme, že celá naša ekonomika stojí na jedinom odvetví automobilového priemyslu, ktorý je najľahšie "automatizovateľný" musíme pochopiť, že sa tomuto problému nevyhneme. Rozprávame sa o horizonte pár rokov, nie pár desiatok rokov. Potom si musíme pripočítať fakt, aký je vekový priemer ľudí, ktorí nám v skutočnosti tvoria HDP a pochopíme, že nám populácia starne a nie naopak. Čo urobíme s ľuďmi, ktorí prídu o prácu? Iste, počúvame tu o zmene vzdelávania, áno je dôležitá, ale už existujúcich ľudí nedokáže "zasiahnuť". Počúvame tu o rekvalifikácii, iste, ale v prvom rade je potrebné, aby ich trh práce vedel absorbovať a to vedieť nebude. Do toho bude vchádzať "zelená" obnova, ktorá je pre celä EÚ aktuálne najvyššia priorita a pre Slovensko to bude znamenať postupne útlm a neskôr úplné odstavenie celého odvetvia uhoľného priemyslu. Optimistické odhady hovoria o celkovom dopade 30-50%, tie realistické 40-60% a tie pesimistické o dopade 50-80% na celkovú zamestnanosť v aktuálne nadôležitejšom segmente národného hospodárstva.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Slovensko ako také je krajina, ktorá má špičkové možnosti v ťažkom priemysle, ktorý ale bude zásadne podliehať vysokej miere automatizácie a robotizácie, isté možnosti v IT sektore, nakoľko skutočne máme špičkových odborníkov, ale je ich v skutočnosti len pár a tento segment nedokáže absorbovať masy ľudí stredného veku. Máme obrovskú šancu v oblasti vedy a výskumu a historicky bolo Slovensko vždy agrárna krajina. 88% našej výmery je obrábateľná pôda a o 80% našej krajiny tvorí vidiek. Máme dostatok slnka, sme v miernom podnebnom pásme a máme dosť vody, ktorú keď dokážeme zadržať v krajine, máme skoro ideálne podmienky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Agro sektor ale trpí obrovským "bilagom" vytvoreným za ostatných 10-15 rokov. Ľudia pracujúci v tomto sektore sa dostali na úplný okraj spoločenského uznania a záujmu. Ich práca je zosmiešňovaná, nedostatočne ohodnotená. Celý rezort trpí obrovským investičným dlhom a naše deti už ani nevedia, aký je rozdiel medzi bravčovým karé a bôčikom. Myslím, že viac ako polovica detí nebude ani vedieť povedať, či je bravčovina mäso, alebo rastie na strome. Naučili sme sa, že všetko kúpime v obchode a už skutočne nikoho nezaujíma, ako sa to do toho obchodu dostalo. Problematika vedy a výskumu v oblasti primeranej výživy obyvateľstva zaspala v roku 1950. Neuvedomujeme si, že zloženie potravín musíme prispôsobiť životnému štýlu, inak sa nevyhneme obezite ani chorobám. Nech sa bude svet točiť akokoľvek, nech bude vláda orientovaná do ľava, či prava, na juh či na sever, jesť sa bude vždy. Inú formu udržania ľudí pri živote ešte nikto nevymyslel.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Covid nás tlačí k zemi. Nie len nás, ale celú EÚ, celý svet. Ľudia spojili sily, spojili vedecké kapacity a už máme svetielko na konci tunela vo forme vakcíny. De facto to znamená, že raz sa to skončí. Čo potom? Plán B (čo bude potom) jednoducho neexistuje. Nebudem sa zameriavať na ostatné segmenty národného hospodárstva, budem sa venovať výlučne agro rezortu.

Celý rezort má v podstate 3 hlavné problémy. Prvý - uletené financovanie. Nech si o tom myslíme čo chceme, fakt je ten, že potichu ročne cez "agrárnu banku" s názvom PPA pretečie skoro 1 miliarda Eur. Kauza dobytkár jednoznačne ukazuje, že táto agrárna banka vlastne nikdy neslúžila na "zveľadenie" rezortu ako takého, ale zásadne slúžila ako lacný zdroj príjmu pre isté, všetkým dobre známe záujmové skupiny.Pár kvapiek sa síce dostalo tam kam bola určená celá rieka peňazí, ale efekt sa jednoducho a prirodzene nedostavil. Druhý - legislatívne prostredie. Naša agropotravinárska legislatíva je svetový unikát. Je nastavená tak, aby sa jednoducho v tomto odvetví neoplatilo podnikať, aby sa dal poľahky zničiť ktokoľvek, kto si otvorí ústa. Prečo? No presne ako preto, aby nedajbože nevznikli úspešné projekty, ktoré by zrazu mali záujem a aj prirodzené oprávnenie čerpať prostriedky. Oháňame sa ochranou spotrebiteľa, ktorého ale v skutočnosti nikto nechráni. Oháňame sa zložením a kvalitou potravín, ktoré ale nikto relevantne vedecky neskúma. Potraviny vozíme cez pol sveta a čudujeme sa, že namiesto krátkych záruk a postupnej eliminácie stabilizátorov a látok predlžujúcich trvanlivosť potravín sa deje presný opak. Tretí - Pôda, voda, vzduch. V skutočnosti sme sa dostali do situácie, kedy nikto za nič nemôže, vinník neexistuje, skutok sa nestal. Všetci vieme, že bývalý režim násilne "znárodnil" pôdu a lesy. Odškodňovanie vlastníkov zaspalo. Štát ako taký nemá čo vlastniť pôdu (s výnimkou pôdy pod infraštruktúrou) a má zabezpečiť urýchlené napravenie krívd. Vlastníci pôdy nemôžu mať len ochranu a práva, ale aj zásadné povinnosti. Stav pôdy, vody, vzduchu musíme pravidelne monitorovať a stav vyhodnocovať. Je úplne irelevantné, kto a prečo na pôde podnika, štát má zaujímať ako sa akoukoľvek činnosťou, ale aj nečinnosťou menia kľúčové vlastnosti pôdy, vody, vzduchu. Pôda, voda a vzduch jednoducho spoločne tvoria náš životný priestor v ktorom všetci žijeme a žiť zrejme budeme aj ďalšie storočia. Štát je povinný cez výsledky vedy a výskumu jednoducho vynucovať také aktivity, ktoré nášmu životnému priestoru neškodia, ale naopak, udržateľne ho zveľaďujú a zlepšujú. Dokázateľne a jasne podložené výsledkami vedeckého výskumu, merania a dlhodobého sledovania. Zároveň musí byť úplne jasné, že každý, kto škodí, bude prísne, rýchlo a adresne potrestaný tak, aby si do budúcna on sám, ale aj hocikto iný 20x rozmyslel, či to opäť urobí.

Covid 19 už skoro rok tlmí život na Slovensku. Zamyslel sa niekto nad tým, že toto šialené pandemické obdobie je vlastne ideálne na to, aby sa previedli hĺbkové analýzy, na ktoré inak nie je čas? Mnoho špičkových odborníkov je dnes doma, homeoffice. Toto obdobie sa malo využiť na detailnú prípravu plánov. Vedecké kapacity tu sú, len nesmú chodiť po svetových konferenciách. Prečo sme im nezadali úlohu pracovať na našej budúcnosti? Toto obdobie je ako stvorené na prípravu legislatívy, ktorá sa mohla ako skutočná bomba odpáliť sekundu po zvládnutí pandémie. Toto obdobie sme mali stráviť nad tým, ako rezort pripraviť na "nový život". Mala prebiehať príprava jasnej a detailnej stratégie, ktorá bude podporená novým dotačným a ekonomickým modelom, podporená novou legislatívou. Tá zas zabezpečí, aby sa spojila ekonomická príčetnosť a reálnou efektivitou a návratnosťou zdrojov. Ďalší tím ľudí mal pripravovať malú revolúciu v zložení potravín a zamerať sa na zlepšenie ich výživových vlastností, to by nám zas dalo návod na to, čo a prečo pestovať, čo a prečo vyrábať. To zas mal byť základ pre novú poľnohospodársku politiku a jasný podklad pre prípravu strategického plánu. Iný tím ľudí mal začať odstraňovať "selekciu" z celého rezortu. Rezort tu nie je na to aby bojoval proti niekomu, ale za niečo. Jedno obdobie bol nepriateľ veľký, potom zas malý, neskôr obchodník, potom výrobca a spracovateľ. Toto nie je úloha rezortu. Výzvy a finančné podpory sa musia prestať udeľovať "niekomu", ale zásadne majú sledovať "nejaký" cieľ. Vopred jasne popísaný a zdôvodnený. Žiadne "AD HOC" riešenia, ak má vidiek ožiť, ak má absorbovať množstvo ľudí, čo prídu o prácu a vrátia sa domov, musí byť na to pripravený. Ďalší tím ľudí mal začať vyšetrovať a vrátiť sa v čase. Všetkým musí byť jasné, že za "podvod" trest jednoducho príde. Možno to potrvá rok, možno dva, ale príde. Toto vedomie je totiž jediná "štátna" možnosť ako presvedčiť dotknutých, že je lepšie a jednoduchšie nepodvádzať. Určite nie posledný tím ľudí sa mal detailne zaoberať skutočným fungovaním tohto mamutieho, administratívneho náročného a nie veľmi ľudsky orientovaného štátneho aparátu. Mali sa sypať návrhy na zoštíhlenie, transparentnosť a jednoznačnú zodpovednosť aparátu za svoje rozhodnutia. Iba tak totiž dokáže získať späť dôveru národa. Iba tak totiž opäť získa morálne právo určovať, čo je dobré a čo je zlé. Iba tak získa morálne právo trestať. Ak je totiž štátny aparát prepletený "nezbedníkmi" ktorých NAKA odchytáva ako mätúce sa uviaznuté nenažrané veleryby na suchu, nebudí to dôveru, nebudí to dobrovoľnú ochotu plniť príkazy a nariadenia.

Nič z toho sa ale aktuálne nedeje. V rezorte poľnohospodárstva určite nie. Počúvame len, že doba Covidu tu sťažuje prácu. Národu určite a nie len prácu, ale aj život. Ale práve doba, kedy nič nie je tak ako vždy je ideálna na prípravu novej éry. Covid raz zvládneme, to už je isté. Ale dobrá vláda vidí ďalej ako na koniec svojho nosa a ak sa rýchlo nezobudíme a nebudeme tlačiť na svojho "poslanca", svojho "ministra" a svojho "premiéra" dožijeme sa len toho, že po zvládnutí pandémie budeme bezradne stáť a zistíme to, čo som napísal v prvej vete tohto príspevku. Vrátime sa v čase do februára 2020 a s úžasom zistíme, že stále máme unesený štát mafiou, nefunkčnú a nepripravenú ekonomiku, nahromadené problémy v každom jednom rezorte riadenia štátu. Zistíme, že sme rok spali.Toto skutočne chceme po roku trápenia sa?

Martin Ondráš

Martin Ondráš

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  164
  •  | 
  • Páči sa:  320x

Viac ako 20 rokov sa aktívne venujem potravinovej bezpečnosti, kvalite potravín a potravinovému právu. Nie len na úrovni SR, ale aj v rámci krajín V4. Som presvedčený, že spotrebiteľ má byť informovaný a nie klamaný. Zoznam autorových rubrík:  SpoločnosťSúkromné

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu