Zákon o potravinách za ktorý by sa hanbil aj Danko!

Autor: Martin Ondráš | 11.2.2021 o 8:30 | Karma článku: 6,56 | Prečítané:  1879x

Ďalšia ukážka ako veľmi to môže byť zlé, pokiaľ sa ľudia hrajú s ohňom a nerozumejú ani slovu o čom je reč.

Len úplne na úvod. Zákon o potravinách je úplne najrozsiahlejšia norma, ktorá definuje všetky postupy a procesy v potravinárstve tak, aby bola potravina pre spotrebiteľa bezpečná. Chystaná novela je tak zlá, že stojí za to sa pri nej jemne pozastaviť.

Zákon o potravinách je o.i. kompetenčná norma aj pre orgán dozoru a určuje všetky pravidlá pre potraviny od ich výroby, uvádzania do obehu až po predaj konečnému spotrebiteľovi. V predmetnej novele  sa zákonodarca (MPaRV) snaží odstrániť jeden, nie však jediný dôvod, ktorý z legislatívy žiada odstrániť EK. Tento fakt sám o sebe bude znamenať, že bude potrebné predmetný zákon novelizovať opäť vo veľmi krátkom období.

Samotná úvaha o umožnení predaja potravín po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti je správna, dôležité je ale poznamenať, že absolútne absentuje posúdenie miery rizika ohrozenia života a zdravia spotrebiteľa. Je potrebné si uvedomiť, že potraviny si svoje vlastnosti zachovávajú výlučne za podmienky dodržania celistvosti obalu a dodržania určených podmienok skladovania. Výrobca „garantuje“ vlastnosti potravín do určeného dátumu a naša legislatíva pozná dva termíny. Dátum spotreby (DS) a dátum minimálnej trvanlivosti (DMT), Zásadný rozdiel je v definícii bezpečnosti. Potravina, ktorá sa označuje DS sa po uplynutí tohto dátumu automaticky stáva NEBEZPEČNÁ a nie je vhodná na ľudskú spotrebu. Slovenská legislatíva tým správne určuje hraničnú bezpečnú konzumáciu potraviny do (vrátane) DS. To však neplatí pre potraviny s označeným DMT. V tomto prípade je potrebné si uvedomiť, že uvedený dátum je DOPORUČENIE výrobcu a hraničný termín garancie vlastností potravín, nie je to však automatický prechod potraviny zo skupiny bezpečná do skupiny NEBEZPEČNÁ.

V nedávnej minulosti sme zaznamenali otravu spotrebiteľa botulotoxínom, po požití potraviny s uplynulou DMT. K otrave došlo v prípade sociálne slabšieho člena spoločnosti, ktorému bola potravina „darovaná“ prostredníctvom potravinovej banky. Po dôkladnom šetrení sme, v danom čase, došli k zisteniu, že neboli dodržané podmienky skladovania a vysoká teplota okolia spustila mikrobiologické zmeny, ktoré majú za následok možnú otravu. Preto je zásadný rozdiel, či je po DMT ryža, voda, káva, cukor, alebo mäsová konzerva (inak potraviny obsahujúce napr. vodu, krv, mäso a pod). Orgán dozoru je dostatočná odborná garancia toho, že vypracuje zoznam zložiek (zloženie potraviny) ktoré musia byť z predaja po DMT vylúčené. Lenže to novela zákona nejak nerieši. Možno práve preto, lebo zákonodarca opomenul základnú požiadavku, ktorú má tento zákon spĺňať. Ochrana života a zdravia spotrebiteľa.

Druhá zásadná chyba je v pokuse zákonodarcu iba o oddelenie a označenie potraviny po DMT. V uvedenom ustanovení absentuje povinnosť zásadnej zmeny ceny potraviny s uplynulou DMT. Samotné ustanovenie zavádza povinnosť potraviny „označiť“ a oddelene „umiestniť“ aby nedošlo k omylu spotrebiteľa. Je viac ako žiadúce doplniť aj povinnosť „zásadnej“ zmeny predajnej ceny, nakoľko predávaná potravina síce nie je nebezpečná, ale v zásade sa nejedná o plnohodnotnú  potravinu z pohľadu hodnoty za peniaze. Nie je žiadúce zasahovať do obchodných systémov počas znižovania ceny potraviny s „ohrozenou“ DMT, to by malo byť na zvážení samotných predávajúcich, ale pokiaľ nedokážu potravinu predať spotrebiteľovi počas jej doby trvanlivosť ani za pomoci zliav, mali by mať ustanovené spodnú hranicu povinného zníženia predajnej ceny. Bolo by vhodné, aby sa zákonodarca zamyslel a určil povinný rozsah zníženia pôvodnej ceny od 75% až do 99% z pôvodnej ceny s určením minimálne spodnej hranice 75%. Už samotné výrazné zníženie ceny musí zákazníkovi napovedať, že potravina nie je plnohodnotná, je v „špeciálnom“ režime a nie je možné ju dlhodobo skladovať a pod.

Tretia zásadná chyba v novele. Zákon 152/1995 obsahuje rôzne neprimerané trestania a spôsob akým sa zákonodarca rozhodol vysporiadať s požiadavkou EK je popretie akéhokoľvek princípu primeraného trestania. Zákonodarca ruší výlučne „neprimeranú“ spodnú hranicu pokuty, vo výške 1 000 000 Eur, ktorú orgán dozoru ukladal podľa § 28 ods. 8 a nahrádza ju sumou 50 000. Je potrebné si uvedomiť, že sa touto novelou dostaneme do právnej absurdity nezmyselného trestania. Za prvé porušenie zákona je totiž možné uložiť rádovo vyššiu pokutu ako za jeho opakované porušenie. To je absolútne neprípustné. § 28 odst 8 sa totiž aktivuje až po splnení podmienky „Ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 7, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu...“ Podotýkam, že iné ustanovenia umožňujú uložiť pokutu do 100 000 (§ 28 odst.2), 200 000 (§28 odst.3), 500 000 (§28 odst.4), pričom sám § 28 ods.7 ukladá povinnosť a nie možnosť za opakovaný priestupok uložiť pokutu do výške dvojnásobku prvej uloženej pokuty. To v praxi znamená, že za druhé porušenie zákona je uložená pokuta vždy vyššia ako za prvé porušenie zákona, ale v prípade tretieho a každého nasledujúceho porušenia zákona je spodná hranica pokuty nižšia ako horná hranica pôvodnej pokuty. Ak zákonodarca v skutočnosti chce odstrániť podmienky neprimeraného trestania, mal by výšku možného finančného postihu zosúladiť s mierou možného ohrozenia života a zdravia spotrebiteľa. Úloha potravinového dozoru je eliminovať ohrozenie spotrebiteľa formou, rozsahom a samotným výkonom dozoru a nie len hrozbou sankcií, ktoré by mali odrádzať od porušenia zákona. Ak zákonodarca chce zaviesť v zákone právnu istotu, musí zmeniť nie len spodnú hranicu pokuty podľa §28 odst. 8, ale všetky odstavce § 28 tak, aby bolo zrejmé čo je miera závažnosti a ako sa odradí prípadné recidíva v porušovaní zákona. 

Štvrtá chyba. S poľutovaním musím konštatovať, že tu vzniká opäť divná snaha orgán dozoru politizovať. Úloha orgánu dozoru nie je skúmať hospodársku výhodu, jeho jediná úloha je chrániť život a zdravie spotrebiteľa a systémom kontroly nastaviť procesy tak, aby sa riziko minimalizovalo. Pri správnej úvahe sa musí riadiť výlučne mierou rizika, dobou trvania protiprávneho stavu a históriou podniku, kde skúma iba to, či ide o výnimočné porušenie, spôsobené nedbanlivosťou, alebo o časté a opakované porušenia, spôsobené nesprávne nastavenými procesmi. Navrhované ustanovenie priamo určuje orgánu dozoru prihliadať na niečo, čo nie je v jeho právomoci. Zákon č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 198/2020 Z. z. jednoznačne určuje, kto je oprávnený orgán výkonu kontroly a to je v tomto prípade výlučne ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a nie orgán potravinového dozoru. Druhý fakt je ten, že novelizovaný zákon 152/1995 sa výlučne riadi „správnym poriadkom“ ale naopak, zákon 91/2019 sa ním neriadi. Z pohľadu orgánu dozoru je úplne irelevantné, či jogurt po DS predá večierka na dedine, alebo hypermarket v Bratislave, de facto dochádza k rovnakému ohrozeniu života a zdravia. V oboch prípadoch ak je ohrozený čo i len jeden spotrebiteľ, bez ohľadu na to, či ten, čo zákon porušil je veľký, malý , modrý zelený, je orgán dozoru povinný objektívne konať. Naopak, mám za to, že pokiaľ by orgán dozoru vyvodil sankciu nie len na základe skutočného posúdenia miery rizika, doby trvania protiprávneho stavu a miery skutočného ohrozenia spotrebiteľa, ale by pri určení sankcie, vo svojej úvahe a zdôvodnení, navyšoval sankciu z titulov uvedených priamo v navrhovanom ustanovení, dopustil by sa vedome diskriminačného postupu. Diskriminačný postup by bol automaticky dôvod na žaloby a mám za to, že tu by orgán dozoru nedokázal uniesť dôkazné bremeno. Uvedené navrhované ustanovenie je potrebné zosúladiť zo správnym poriadkom a odstrániť odkaz na zákon 91/2019 Z.z. Porušenia tohto zákona sú predsa trestané samostatne, ale neexistuje príčinná súvislosť s trestaním porušenia zákona 152/1995.

Uvedený zákon sa novelizuje v 4 oblastiach. Bohužial, vo všetkých 4 úplne zle. A aj tento zákon jasne dokazuje absolútnu nekompetentnosť zákonodarcu v oblasti elementárnej ochrany života a zdravia spotrebiteľa. A pritom je to jeden z hlavných dôvodov jeho existencie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Od pondelka otvoria letné terasy aj fitnescentrá. Zákaz vychádzania sa však nekončí

Vláda uvoľňuje opatrenia rýchlejšie, epidemiológovia varujú pred indickou mutáciou.

Výzvy realitného trhu

Lacno a nevkusne. Po rokoch úpadku hľadáme, v čom sme vynikali

Vracajú sa architektonické súťaže.

Stĺpček Petra Schutza

Ručiť sa nedá ani za to, ako žiaci prežijú najbližšie dva mesiace

Slovensko sa v pandémii covidu so vzdelávaním nepekne zahrávalo.


Už ste čítali?